Apple a Google diplomy nezaujímajú / Zakladajú vlastné vzdelávacie kurzy, ktoré vyvážia aj vysokú školu

Súkromný sektor nachádza vlastné odpovede na problém inflácie univerzitných diplomov.

Vyššie vzdelávanie zažíva tichú, ale podstatnú premenu. Prakticky vo všetkých krajinách vyspelého sveta v minulosti zvíťazilo presvedčenie, že stráviť 4-5 rokov na univerzite je zaručená cesta k úspešnej kariére mladého človeka. A ono to nejaký čas aj reálne platilo.

Kto v minulosti získal pečiatku na čelo od univerzity, mal istotu, že sa dobre zamestná a čaká ho pohodový život. Dnes to už nie je také jednoznačné. A v najväčšej miere je to cítiť v krajinách, kde náklady zlej investície do vzdelania nenesú anonymní daňoví poplatníci, ale konkrétni absolventi.

Prečo stráca vysokoškolské štúdium na hodnote, aj keď jeho cenovka neustále rastie? Odpoveďou je inflácia diplomov.

Keby bola vysoká škola miesto, ktoré len zvyšuje ľudský kapitál a predáva študentom užitočné zručnosti, tak by vyšší počet absolventov nebol problém. Viac absolventov by znamenalo viac schopnejších ľudí.

Problém nastáva v momente, keď pridanou hodnotou značnej časti vysokých škôl je signalizačná funkcia. To znamená delenie ľudí na tých, ktorí zvládnu a nezvládnu preskočiť prekážkovú dráhu v podobe skúšok a štátnic.

Táto funkcia má hodnotu len vtedy, keď sú prekážky dosť vysoké a nezvládnu to všetci. Avšak v momente, keď sa začnú diplomy rozdávať ledabolo, túto hodnotu stráca. Náklady na vzdelanie rastú rýchlejšie ako mzdový bonus vysokoškolského vzdelania a rastie podiel absolventov, ktorí nedokážu splácať svoje študentské pôžičky alebo pracujú na pozíciách, ktoré ani nevyžadovali vysokú školu.

Existuje množstvo štúdií a kníh o tom, že vysoké školy sú naozaj do značnej miery o oddeľovaní zrna od pliev. Dnes však už nemusíme hľadať dôkazy len u akademikov a na popísaných stranách, ale stačí sa pozrieť von z okna.

Každý rok sa objavujú nové spoločnosti, ktoré prestali pre niektoré pracovné pozície požadovať diplom. Medzi prvými bola v roku 2015 spoločnosť Ernst & Young. Odvtedy sa pridali giganti ako Apple, IBM, Starbucks, Bank of America, Netflix, Google, Tesla atď. Mnohé tieto spoločnosti si spravili svoje vlastné interné výskumy a prišil na to, že titul ich zamestnancov nekoreluje s kvalitou a produktivitou.

To však nie je všetko. Okrem tohto pasívneho odboja proti titulománii začali niektoré veľké spoločnosti aj aktívne riešiť problém vzdelania.

Napríklad Google spustil v roku 2018 pre svoje vlastné potreby kurzy IT podpory. Záujem o certifikáty bol však taký veľký, že sa z toho stalo vzdelávanie aj pre ľudí, ktorí plánujú pracovať mimo Google.

Do dnešného dňa ich už prešlo kurzom viac ako 400-tisíc. Online kurz trvá 6 mesiacov, nevyžaduje žiadne prechádzajúce zručnosti a už vôbec nie diplom z vysokej školy. A plnohodnotne vás pripraví na vstupné pozície v IT sektore.

Kurz si môžete predplatiť na platforme Coursera za 49 dolárov mesačne, takže celý certifikát získate za 294 dolárov. Osemdesiat percent absolventov tohto kurzu si do pol roka našlo prácu alebo bolo povýšených vo svojej pôvodnej práci s priemernou mzdou okolo 50-tisíc dolárov ročne.

A Google ďalej kurzy rozširuje aj pre sofistikovanejšie pozície. Nedávno spustil vzdelávacie kurzy v oblastiach dátovej analytiky, projektového manažmentu, používateľského dizajnu a vývoja Android aplikácií.

Kurzy navrhli a vytvorili samotní zamestnanci Google. A pri pracovnom pohovore v Google má ich absolvovanie rovnakú váhu ako absolvovanie klasickej univerzity. Takže za 294 dolárov a pol roka môže človek získať vzdelanie a pečiatku na čelo, ktoré mu v očiach Google nahradí 5 rokov na vysokej škole a tisíce dolárov zaplatených za vzdelanie.

A nie iba v jeho očiach. Google už presvedčil viac ako 50 veľkých zamestnávateľov, ktorí pravidelne naberajú absolventov jeho kurzov. Samotní absolventi môžu dokonca hneď po získaní certifikátu automaticky poslať notifikáciu týmto firmám, že sú pripravení nastúpiť k nim do zamestnania.

Google nie je sám, kto sa začína školstvu miešať do remesla. Amazon nedávno ohlásil partnerstvo so vzdelávacím IT kempom Lambda School. Tento kemp dokáže za 9 mesiacov praktického vzdelávania na plný úväzok 8 hodín denne vytrénovať z úplných laikov plnohodnotných programátorov. Navyše, títo študenti nemusia vopred nič platiť a svoje štúdium splatia až podielom z budúcej mzdy.

Okrem toho Amazon už 3 roky prevádzkuje v rámci svojej cloudovej služby Amazon Web Services vzdelávaciu platformu. V nej ponúka vzdelanie učiteľom, mladším žiakom, starším študentom aj uchádzačom o zamestnanie. Už dnes vzdeláva stovky tisíc študentov a nedávno ohlásil cieľ do roku 2025 poskytnúť odborné IT vzdelanie 29 miliónom ľudí po celom svete.

Do budúcnosti tak môžeme očakávať dva trendy. Na jednej strane dôjde postupne k poklesu významu tých vysokých škôl, ktoré je možné nahradiť jednoduchým kurzom, a rovnako aj tých, ktoré to prehnali s infláciou diplomov. Na druhej strane môžeme očakávať viac inovácií a pokroku vo vzdelávaní zvonku, od podnikateľov z praxe. Oni sú totiž najbližšie skutočným požiadavkám trhu práce a majú motiváciu sústrediť sa na to, čo je naozaj užitočné, a nielen budovať prekážkové dráhy.

Aj keď toto nové vzdelávanie pravdepodobne nebude úplne bezplatné, ako sú dnes niektorí zvyknutí, nemusí byť hradené ani vo forme poplatkov, ako dnes niektorí strašia. Pokojne to môže byť formou možnosti predať podiel na svojej budúcej mzde prostredníctvom takzvanej dohody o zdieľanom príjme. Dnes už takto financujú svoje vzdelanie niektorí študenti odborného vzdelávania, vzdelávacích kempov a dokonca aj univerzít po celom svete.

Konzervatívny denník Postoj, 11.6.2021