Dane za každú cenu

Ľudia ostanú pri cigaretách, ktoré im síce budú škodiť viac ako alternatíva, ale do štátnej kasy prinesú viac daní.

Po troch rokoch je na stole opäť zvyšovanie dane z tabaku. V angličtine označovaná „sin tax“, voľne preložené „daň z hriechu“. Podobne ako daň z alkoholu či piva. Verejnosť vníma tieto dane ako spôsob, akým spotrebitelia návykových látok „platia“ za svoje hriechy.

Pravdou je, že fajčiari platia veľa. Jedna škatuľka denne znamená 2,2 eura denne, fajčiar na dani z tabaku za mesiac zaplatí ekvivalent 50 percent zdravotných odvodov z priemernej mzdy. Lenže táto daň nevznikla ani kvôli zdravotníctvu, ani kvôli odrádzaniu fajčiarov od návyku. Ich poslaním je plniť štátnu kasu, a tak končia aj v nákupoch stíhačiek, predražených diaľniciach, platoch učiteľov a len veľmi malá časť z nich sa v podobe odvodov za poistencov štátu dostane do zdravotníctva. Daň z tabaku pritom ročne generuje viac ako 750 miliónov eur a keby bola skutočne príjmom poisťovní, mali by takmer o pätinu zdrojov viac. To sa však nestane.

V návrhu na vyššie sadzby dane nenájdeme žiadne zdôvodnenie zvyšovania sadzby. Žiadny odkaz na analýzu, ktorá by poukazovala, že narástla spotreba zdravotníckej starostlivosti fajčiarmi, a teda sa 50-percentná pokuta musí zvýšiť. Daň z tabaku tvorí stabilných 6 až 7 percent príjmov štátneho rozpočtu a zvyšovanie sadzieb slúži na to, aby toto percento nekleslo.

Fajčiari majú v tomto smolu. Vďaka sile návyku ich rast sadzby obyčajne neodradí. Ministerstvo financií konštatuje, že „pri zvyšovaní sadzieb na rok 2017 vzrástla spotreba cigariet o 6 percent.“. Verejnosť vníma fajčiarov negatívne, nemá za nich kto protestovať. Skúste si spomenúť, kedy sa menili sadzby na alkohol či pivo. Alebo si skúste predstaviť hromady hnijúcich hrozien vína pred ministerstvom, keď padol návrh na zdanenie vína, ktoré je od spotrebných daní úplne oslobodené.

Výška sadzieb spotrebných daní je dnes výsledkom rozpočtových potrieb vlády, a tá hľadá najjednoduchšie cesty. Navrhované zvýšenie dane z tabaku má priniesť slušných 100 miliónov eur.

Bohužiaľ, tento sto rokov starý pragmatický prístup stratil kontakt so súčasnosťou. Trh s nikotínom za posledných desať rokov zažil obrazne povedané „zemetrasenie“. Na trhu sa objavili nové metódy jeho konzumácie, ktoré neobsahujú horenie a vdychovanie dechtu, ktorý je pri fajčení hlavným vinníkom. Úrad verejného zdravotníctva v Anglicku či americký FDA otvorene hovorí o elektronických cigaretách či zahrievanom (bezdymovom) tabaku ako o alternatívach, ktoré znižujú riziko negatívnych zdravotných dopadov na závislých od nikotínu. Nepovažujú ich za bezpečnú alternatívu k fajčeniu, ale za menej škodlivú alternatívu, respektíve za prechodnú stanicu od fajčenia k abstinencii.

Daňová politika ministerstva tak dostala nový rozmer. Pribudla k nemu zodpovednosť. Tým, ako nastaví sadzby de facto ovplyvňuje to, či fajčiar sebe a okoliu škodí viac alebo menej. Túto skutočnosť si ministerstvo, zdá sa, zatiaľ neuvedomilo. Sadzby na bezdymový tabak navrhuje zvýšiť o viac ako 50 percent, výrazne nad priemer V4, a o ďalšie dva roky sadzba porastie znovu až tak, že vyskočíme na štvrté miesto v EÚ.

Premietnutie týchto daní do cien spraví z tohto menej škodlivého produktu prémiový produkt. Medzi fajčiarmi však dominujú ľudia s nižšími príjmami. Čašníci, predavačky, automechanici budú drahší produkt ignorovať. Ostanú pri cigaretách, ktoré im síce budú škodiť viac, ale do štátnej kasy prinesú viac daní. Zatiaľ je návrh zvyšovania sadzieb v pripomienkovom konaní, snáď sa na jeho ceste do zbierky zákonov podarí upraviť tento vysoko pragmatický prístup.

Denník N, 26.8.2020