Kam kráča Slovensko: do Srbska aj Nemecka to máme len kúsok

Hovorí sa, že bez práce nie sú koláče. V ekonomickom žargóne: bez vyššieho hrubého domáceho produktu nie sú vyššie mzdy a dôchodky. Jasné, HDP nie je dokonalý ukazovateľ, ale veľmi silno koreluje s blahobytom spoločnosti. Ľudia utekajú z krajín s nízkym HDP na obyvateľa (Albánsko a Srbsko) a to aj keď sa nachádzajú v raji (Kuba a Venezuela). Pričom utekajú do krajín s vysokým HDP na obyvateľa (USA a Nemecko) a to aj keď je tam hrozné podnebie (Veľká Británia). A niekde medzi sú krajiny so stredne vysokým HDP, ktoré dúfajú, že raz dobehnú tie nad nimi. To je prípad Slovenska.

Kam kráča Slovensko: do Srbska aj Nemecka to máme len kúsok

Takže sa zhodneme, že na veľkosti HDP záleží. Teraz je otázka, čím je jeho súčasná veľkosť daná. Sú to dva faktory: veľkosť HDP v minulosti a tempo jeho rastu. To prvé nedokážeme ovplyvniť. Je to historické dedičstvo, ktoré nám zanechali predkovia a v slovenskom prípade je tým dedičstvom nešťastné experimentovanie so socializmom. To druhé však ovplyvniť dokážeme. Preto je tempo rastu HDP také dôležité, ak chceme zvýšiť životnú úroveň na Slovensku.

Dôležitosť ekonomického rastu je však pre ľudský mozog neintuitívna. Za jeho kúzlom sa skrýva efekt zloženého úroku. Vďaka nemu vám stačí zložiť kancelársky papier 42-krát a dostanete vzdialenosť zo Zeme na Mesiac. To je sila exponenciálneho rastu. A rovnaká sila hrá rolu aj pri raste HDP.

Slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily vzrástlo od roku 1995 do roku 2023 zo 7 400 eur na 28 000 eur. To je priemerné tempo ročného rastu 4,85 %. Not great, not terrible. To odzrkadľuje našu pozíciu niekde medzi Srbskom (18 000 eur) a Nemeckom (44 000 eur). 

Predstavme si teraz alternatívnu históriu Slovenska, v ktorej by sa nám v roku 1989 nepodarilo zbaviť komunistov, alebo v roku 1998 mečiarizmu. Výsledkom by bol pravdepodobne nižší ekonomický rast. Stačí, že by bol ročne nižší o 1,5 percentuálneho bodu a dnes by sme mali HDP na obyvateľa presne rovnaký ako majú momentálne v Srbsku. V tom Srbsku, kde je priemerná mzda 895 eur a priemerný dôchodok 323 eur. Len pripomeniem, že na Slovensku máme o viac ako 60 % vyššie mzdy a skoro dvojnásobné dôchodky. 

Ale predstavme si teraz opačnú alternatívnu históriu Slovenska. Takú, kde by sme nepremrhali posledné dve dekády diskusiami o sociálnych balíčkoch, ale pokračovali v pro-rastových reformách. Ak by sa nám podarilo vyžmýkať z ekonomiky o 1,7 percentuálneho bodu ročného rastu viac, dnes by sme mali HDP na obyvateľa ako v Nemecku. V tom Nemecku, kde je priemerná mzda viac ako 4000 eur a priemerný dôchodok okolo 1600 eur. To je zázrak ekonomického rastu. 

Srbsko a Nemecko sú dva dôvody, prečo je diskusia o ekonomickom raste na Slovensku extrémne dôležitá. Aj relatívne malá zmena v tempe rastu dokáže v priebehu pár dekád spraviť z krajiny bohatú spoločnosť, alebo zaostávajúcu ekonomiku, z ktorej ľudia utekajú.

Toto je dôvod, prečo by mala byť otázka vplyvu na dlhodobý ekonomický rast sitom pozornosti vo verejných debatách. Všetko má svoje náklady obetovanej príležitosti. Ak celá spoločnosť rieši športové alebo rekreačné poukazy, nové ministerstvo, hymnu alebo 13. dôchodky, nemôže riešiť napríklad veľkú reformu stavebného zákona, decentralizácie, alebo odborného školstva. Všetko reformy, ktoré by podporili tempo rastu HDP. 

A naopak ak politici prídu s návrhom na zavedenie transakčnej dane, hneď by mali vyskočiť kontrolky negatívneho vplyvu na ekonomický rast a spustiť poplach. Problém tejto dane nie je len to, že niekomu zoberie a inému dá. Problémom predovšetkým je, že spomalí ekonomický rast. Naše budúce Slovensko sa posunie bližšie k Srbsku a ďalej od Nemecka. Podľa odhadov IFP príde slovenská ekonomika kvôli zle nastavenej konsolidácii o skoro 1 percento rastu medzi rokmi 2013 a 2030.

Ak chceme na Slovensku vyššie mzdy a dôchodky, prizma ekonomického rastu sa musí stať metrom, ktorým budeme pomeriavať každé rozhodnutie vo verejnej politike. Inak sa so západným mzdami môžeme rozlúčiť. 

04. 12. 2024, DenníkN

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards