Lepšie ako úradníci s kariérou pomôžu podnikatelia

Na Slovensku sa dlhodobo hovorí o tom, že máme problém s celoživotným vzdelávaním dospelých a kariérnym poradenstvom mladých ľudí pri výbere školy a odboru.

Doteraz sme k tomuto problému pristupovali tradičným spôsobom, ktorý sa dá opísať asi takto: „Máte nejaký problém? Schváľte zákon, v ktorom bude napísané, že majú existovať inštitúcie zodpovedné za jeho riešenie a tieto ho budú riešiť tak, aby dobre bolo.

A tak pri kariérnom poradenstve pre mladých ľudí vznikol v školskom zákone paragraf 131, kde sa píše, že „kariérové poradenstvo je zamerané najmä na zosúlaďovanie kariérového vývinu žiaka s jeho individuálnymi predpokladmi a záujmami a potrebami trhu práce“.

Zadarmo? Čaplovič si neprosil
Túto úlohu hodili na kariérnych poradcov na školách. K tomu vznikli stovky strán rôznych metodických materiálov a odborných metodík a nedávno aj regionálne centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré to všetko majú „metodicky usmerňovať“.

V zásade podobný modus operandi bol aj pri celoživotnom vzdelávaní, kde sa to všetko ešte obsypalo peniazmi z eurofondov a napísali sa nejaké dlhé stratégie a akčné plány. Tejto téme sa ušlo miesto aj v rámci informatizácie verejnej správy.

Najskôr vznikla Národná sústava kvalifikácií, ktorá stála 25 miliónov eur. Nachádzajú sa v nej tisícky kvalifikácií neprehľadne rozdelených do rôznych úrovni a stupňov.

Následná kontrola údajov ukázala, že 17 percent kvalifikácií nepatrí pod to, čo je kvalifikácia, a ďalších 14 percent malo zle pridelené stupne. Najvtipnejšie nie je, že to bolo drahé a nefunguje to, ale že nám to chceli Česi poskytnúť bezplatne, no bývalý minister školstva Čaplovič to odmietol.

Dva nestačia, tri nie sú dosť
Paralelne s Národnou sústavou kvalifikácií vznikala aj Národná sústava povolaní. To je v zásade rovnaký príbeh. Zbytočné, drahé a v praxi nepoužiteľné. Dokonca mali byť tieto dve databázy prepojené, ale to sa nikdy nepodarilo. A nikomu to neprekáža.

Ak sa vám zdá čudné, že máme dve databázy opisujúce nároky na pracovné miesta, tak si sadnite, lebo máme tri. Treťou sú vzdelávacie štandardy, ktoré sa majú používať v školách a opisujú v princípe niečo podobné ako dve národné sústavy.

No a teraz si pre istotu ľahnite, pretože sa bude robiť štvrtý projekt. V roku 2019 podpísal Štátny inštitút odborného vzdelávania zmluvu na nový eurofondový projekt s názvom Systém overovania kvalifikácií v SR v hodnote takmer 12 miliónov eur.

Ako to robia podnikatelia
Asi nikoho neprekvapí, že výsledky sa ani v jednom prípade nedostavili. Tradičné spôsoby z 20. storočia v 21. storočí nefungujú a je otázne, či vôbec niekedy fungovali. Ale dá sa to aj inak. Stačí zabudnúť na úradníkov a pozrieť sa na to, čo robia podnikatelia.

Tí prišli v posledných rokoch s inováciou, ako možno pomôcť ľudom správne si vybrať kariéru, školu a následne sa aj v dospelom živote vzdelávať. A, samozrejme, ako na tomto všetkom zarobiť peniaze, aby ich biznis mohol napredovať.

Touto inováciou je investovanie do ľudského kapitálu cez dohody o zdieľanom príjme (tzv. income share agreement).

Dnes už existuje viacero spoločností, ktoré vám výmenou za podiel na vašej budúcej mzde poskytnú komplexné služby poradenstva, mentoringu, kariérneho rastu a predovšetkým vzdelania.

Ak by to tak nebolo, tak tieto spoločnosti veľmi rýchlo skrachujú. Dohoda o zdieľanom príjme je totižto de facto záruka vrátenia peňazí. Ak vám títo ľudia nepomôžu, tak vy im nič nezaplatíte.

A táto inovácia sa postupne presúva od mladých ľudí, odborného a vysokoškolského štúdia, k vzdelávacím kempom pre dospelých a plnohodnotnému celoživotnému vzdelávaniu.

Začať využívať túto inováciu aj u nás na Slovensku znamená dve veci. Po prvé zistiť, či a ako umožňuje slovenská legislatíva uzatvárať dohody o zdieľanom príjme. Ak je tam náhodou nejaký regulačný problém, tak ho hneď odstrániť.

Po druhé by mal samotný štát začať využívať tento princíp financovania vzdelania, napríklad pri rekvalifikačných kurzoch. To znamená, že štát by nemal platiť za náklady – odučené hodiny na školeniach. Ale za výsledky – úspešný absolvent na trhu práce.

Pôvodne vyšlo na SME