Neodplašme Uber a Taxify zo Slovenska

Ako zladiť technológie 21. storočia so starými pravidlami, aby nám príležitosti nepretiekli pomedzi prsty?

Platformy zdieľanej ekonomiky Uber a Taxify predstavujú novú príležitosť. Príležitosť pre ľudí s autom, ktorí si namiesto večerného sledovania reality show môžu privyrobiť. Príležitosť pre ľudí, ktorí sa chcú lacnejšie a komfortne odviesť piatok večer z mesta domov. Príležitosť pre parkovaciu politiku mesta, pre verejnú dopravu alebo pre kvalitu ovzdušia.

Týmto príležitostiam však stoja v ceste regulácie z minulého tisícročia. Tie rozoznávajú len dve kategórie osobnej prepravy: autobusy a taxíky. Nepoznajú niečo ako platformu zdieľanej ekonomiky. A tak vznikajú problémy. Na týchto platformách totižto nejazdia taxikári ani autobusári. Jazdia na nich obyčajní ľudia s voľným časom a automobilom. Títo nemajú priestor, čas ani peniaze splniť všetky byrokratické požiadavky a regulácie spojené so získavaním licencií a povolení. Pre väčšinu takýchto vodičov to nie je kariéra - veď polovica z nich najazdí menej ako 10 hodín do týždňa a viac ako dve tretiny vodičov do pol roka na platforme skončí s jazdením. Na platformách stretnete učiteľky, dôchodcov, študentov, nezamestnaných, alebo začínajúcich podnikateľov, ktorí si potrebujú vykryť životné náklady.

Ako zladiť technológie 21. storočia so starými pravidlami, aby nám príležitosti nepretiekli pomedzi prsty? Jednoducho. Nie je to žiadna atómová fyzika ani super strážené tajomstvo. Stačí sa pozrieť na to, čo spravila už viac ako polovica štátov v USA. Vytvorili špeciálnu kategóriu - tzv. Transportation Network Company. Teda kategóriu pre firmy „sieťovej prepravy“. Sem patria platformy ako Uber, či Taxify. Podmienky pre získanie tejto licencie sú výrazne jednoduchšie ako pre taxikárov a môžu ich tak splniť aj voľnočasoví vodiči na platformách. Takúto reguláciu ako prví vytvorili politici v Kalifornii v roku 2013.

Iné štáty využili už existujúcu kategóriu tzv. For-Hire Vehicles, teda akási „zmluvná preprava“. Táto kategória mala historicky vždy nižšiu mieru regulácie a voľnejší vstup do odvetvia. Príkladom takéhoto postupu je New York City, kde pod touto kategóriou jazdia vodiči Uberu, alebo Česká republika, kde poznajú kategóriu „zmluvná preprava“ a Uber sa zaviazal splniť jej podmienky.

Na Slovensku momentálne nemáme ani jednu z týchto možností a tak fungujú spomínané platformy v akomsi vzduchoprázdne. Avšak to nie je ich vina, nie je to ani vina ich pasažierov, alebo nebodaj taxikárov. Na vine je regulátor, ktorý zaspal na vavrínoch. Uber tu funguje už skoro tri roky. To je možno vo svete politikov a ministerstiev krátky okamih, počas ktorého sa vôbec začne nejaký legislatívny proces. No vo svete internetu a mobilných aplikácií je to celá večnosť, počas ktorej vzniklo a zaniklo množstvo startupov a existujúce aplikácie boli 150 krát aktualizované.

Apelujme tak na politikov, aby sa zobudili a spravili jedno malé rozhodnutie, ktoré však pomôže množstvu ľudí nie len v Bratislave. A zároveň sa tým posunieme vpred oproti krajinám, ktoré bojujú proti technologickému pokroku. Slovensko tak môže získať lepší život pre vodičov a pasažierov a zároveň si budovať reputáciu ako krajina, ktorá je otvorená inováciám. S digitálnym lídrom na čele krajiny sa to musí podariť.

SME, 27.3.2018