Je naozaj toľko milionárov, ktorí chcú platiť vyššie dane?

Každý rok niekoľko hlasných multimilionárov a miliardárov verejne vyhlási, že by si nič neželali viac, ako konečne platiť vyššie dane. Každé takéto vyhlásenie pritiahne veľkú pozornosť médií. Koniec koncov, jedno pravidlo sa novinári naučia veľmi skoro vo svojej kariére: "Pes uhryzol poštára nie je zaujímavý príbeh, poštár uhryzol psa áno."

Milionári, ktorí žiadajú vyššie dane, sú typickým príbehom typu "poštár uhryzol psa".

V posledných dňoch sa v médiách takéto príbehy objavili opäť. BBC v článku s titulkom "Milionári žiadajú platiť vyššie dane" uvádza, že skupina viac ako 100 milionárov z deviatich krajín vyzvala vlády, aby ich prinútili platiť vyššie dane. "Zdaňte nás, bohatých, a to hneď," žiadali skupiny Patriotic Millionaires, Millionaires for Humanity a Tax Me Now podľa ľavicovej organizácie Oxfam.

Dlhé roky som ako podnikateľ a investor do nehnuteľností v Nemecku zarábal slušné peniaze, ale moje daňové zaťaženie z podnikateľských aktivít bolo každý rok takmer 50 percent. Taktiež sa nevyhýbam plateniu daní a nesnažím sa "oklamať" systém, hoci práve to o bohatých ľuďoch mnohí ľudia tvrdia. Ani jedna štúdia však nikdy nedokázala, že by sa bohatí ľudia vyhýbali plateniu daní častejšie ako ľudia, ktorí bohatí nie sú. Čo ma naozaj rozčuľuje, sú multimilionári, ktorí sami nadmerne využívajú množstvo opatrení daňového plánovania a potom verejne vyhlasujú, že by chceli platiť vyššie dane.

Poznám stovky multimilionárov a množstvo miliardárov a so 45 z nich som viedol hĺbkové rozhovory pre svoju doktorandskú prácu The Wealth Elite („Majetková elita“). Ešte som sa však nestretol s nikým, kto by mal pocit, že neplatí dostatočné dane. Tých 100 milionárov a miliardárov z deviatich krajín, ktorí podpísali najnovší list so žiadosťou o platenie vyšších daní, sa môže zdať veľa, ale na svete je 2755 miliardárov.

Na svete je taktiež viac ako 20 miliónov milionárov, takže 100 z nich zodpovedá 0,0005 percenta. Toto sú tí poštári, ktorí hryzú psy.

V mnohých prípadoch sú signatármi dedičia, ktorí peniaze nezískali sami. Mnohí z nich (z rôznych dôvodov) môžu mať výčitky svedomia, a preto cítia nutkanie všetkým povedať, že cítia akúsi povinnosť platiť vyššie dane. Niekedy sú to superbohatí ľudia, ktorí si už dávno napchali vlastné vrecká. Zatiaľ čo hlasy antikapitalistov, akými sú George Soros a Warren Buffett, ktorí vehementne presadzujú, aby bohatí platili vyššie dane, je počuť nahlas, tí, ktorí sú presvedčení, že dane sú príliš vysoké, sa na verejnosti ozývajú len zriedka. Benjamin Page a Martin Gilens, dvaja ľavicoví politológovia, ktorí sú sami veľmi kritickí voči bohatým, hovoria o "verejnom mlčaní väčšiny miliardárov".

"Verejné mlčanie väčšiny miliardárov," píšu Page a Gilens vo svojej knihe Democracy in America („Demokracia v Amerike“), "výrazne kontrastuje s ochotou malej, nezvyčajnej skupiny miliardárov – vrátane Michaela Bloomberga, Warrena Buffetta a Billa Gatesa – vyjadriť sa ku konkrétnym verejným politikám... Všetci traja uprednostňujú výraznú sieť sociálneho zabezpečenia, progresívne dane a miernu reguláciu ekonomiky. Bežný Američan, ktorý by sa snažil posúdiť, čo si americkí miliardári myslia a čo robia v oblasti politiky, by sa veľmi mýlil, ak by si názor vytvoril počúvaním Bloomberga, Buffetta alebo Gatesa."

Tento postreh je správny a poukazuje na podstatu problému: verejný tlak na kritiku kapitalizmu je taký veľký, že umlčuje dokonca aj miliardárov, zatiaľ čo bohatí ľudia, ktorí obhajujú vyššie dane pre bohatých a viac vládnych regulácií, môžu bez obáv hovoriť svoje názory.

Veľkou iróniou je, samozrejme, to, že účet štátnej pokladnice, na ktorý možno dobrovoľne previesť peniaze, zostáva rok čo rok takmer prázdny.

Dr Rainer Zitelmann (publikované na FEE)

Pre INESS preložil Matej Bárta