Rozpráva rakúsky červ: Reakcia na Noaha Smitha

Som jeden z tých nešťastných jedincov infikovaných niečím, čo Noah Smith vo svojom nedávnom stĺpčeku pre Bloomberg View (skrátený slovenský preklad na hnonline.sk) identifikuje ako mozgový červ podobný tomu z filmu Star Trek: Hnev Khana.

Ten ma núti šíriť "dementnú" myšlienku rakúskej školy ekonómie. Keďže môj červ je očividne hlboko zažraný v tom, čo zostalo z mojej úbohej šedej kôry, nie som jeden z tých "zopár", ktorých text pána Smitha osvietil, ale naopak prikázal mi reagovať proti mysleniu a logike prezentovanej pánom Smihom. Nasledovný text je teda výsledkom inštrukcií tohto červa a nemôžem zaňho prevziať akúkoľvek zodpovednosť.

Pán Smith tvrdí, že sa "Rakúšania" snažia zmeniť význam slova inflácia zo "zvýšenia cenovej hladiny" na "zvýšenie menovej zásoby", aby si pomohli víťazstvu v debate. Čo ale pán Smith ignoruje je taká vec, čo sa volá história, ktorú by si mohol vyhľadať na takej druhej veci, čo sa volá Inernet. Keby to spravil, zistil by, že v roku 1913, keď bol založený FED (americká Centrálna Banka), bola inflácia v najvýznamnejšom anglickom významovom slovníku Webster's skutočne definovaná ako zvýšenie menovej zásoby. Ak si vyhľadáte ten istý pojem v súčasnej verzii, nájdete význam, ktorý používa pán Smith a moderná ekonómia stredného prúdu, t.j. zvýšenie cenovej hladiny.

Toto sa môže mnohým zdať triviálne, ale v skutočnosti to má dôležité dopady demonštrované práve samotným pánom Smithom. Pre Rakúšanov samotné zvýšenie menovej zásoby, ak nie je vyžiadané slobodným trhom (ako napríklad dopyt po vyťažení nového zlata), je problém, pretože nevyhnutne vedie k zvýšeniu cien, ak sa viac peňazí snaží kúpiť rovnaké množstvo tovaru. Hlbšie skúmanie tohto javu odhalí ďalšie deformácie, ktoré spôsobuje napr. zlé investície, hospodársky cyklus a zväčšovanie štátu. Keď sa zhodneme, že inflácia v jej pôvodnom zmysle slova je problém, pochopíme, prečo je zmena významu toho slova tiež problémom. Ako napísal Mises, je veľmi ťažké bojovať proti politike, ktorú nemôžete pomenovať. Teraz musíte bojovať s úplne iným fenoménom a vysvetliť, čo je jeho príčina, čím vzniká viac nezhôd a priestoru politikom na posun debaty v ich prospech.

Ale aj ak akceptujeme modernú definíciu inflácie ako zvýšenie cenovej hladiny, môžeme pozorovať zvýšenie cien, iba nie tých, na ktoré sa pozerajú pán Smith, Bloomberg a iné veľké médiá preferujúce jednoduché veľkofontové čísla. Ak začneme vládnymi štatistikami, tak index spotrebiteľských cien v USA je na úrovni 2,1%, čo už je o 0,1% vyššie ako (úplne arbitrárny) 2% cieľ. Projekt miliardy cien, na ktorý sa pán Smith odvoláva, je o 0,5% vyššie, ale v ostatných rokoch ukazoval často o viac ako 1% vyšší rast oproti oficiálnym štatistikám. Prečo by to mala byť "nízka" miera inflácie, keď ľudia trávia víkendy v obchodoch hľadaním deflácie a podnikatelia súťažia o to, kto prinesie viac za menej je nad rámec tejto debaty, ale súhlasím, že je to omnoho menej ako Rakúšania očakávali. Pán Smith môže pohodlne kritizovať takéto nesprávne predpovede, pretože Rakúšania zlyhali v odhade úrovne šialenstva ostatných centrálnych bánk, ktoré sa pridali do menových vojen a vedú spolu boj o dno. FED tak zvládol exportovať veľkú časť inflácie do iných centrálnych bánk a medzinárodného obchodu (iba petrodolárový obchod má hodnotu takmer polovice HDP USA). Otázkou zostáva, čo sa stane, keď svet, či už oficiálne alebo efektívne odstráni status dolára ako rezervnej meny a všetky tie doláre začne vracať naspäť.

Ďalej pán Smith a zvyšok ekonómie stredného prúdu úplne prehliada cenu aktív ako súčasť cenovej inflácie a vždy sa na ich rast pozerajú ako na niečo pozitívne. Koniec koncov, rast ceny akcií dáva tým, ktorí ich vlastnia pocit, že sú bohatší a rast cien domov umožňuje ich vlastníkom použiť ich ako protihodnotu k pôžičke. Ale tak ako je cena hovädzieho definovaná a porovnávaná s jeho hmotnosťou, cena akcií je porovnávaná s ich výnosom a ziskom firiem, ktoré reprezentujú. A momentálne sú akcie v S&P indexe o 25%, viac ako 50% alebo dokonca 100% nadhodnotené (podľa toho, ktorý indikátor preferujete) v porovnaní s ich historickými priemermi. Rovnako tak zvýšenie ceny domu nerobí ten dom väčší, pohodlnejší alebo lepšie vybavený. Jeho majiteľ sa vďaka tomu môže cítiť lepšie alebo si dokonca zobrať väčšiu pôžičku, ale taktiež to ten dom robí menej dostupný ďalšiemu záujemcovi. Napokon táto ilúzia bohatstva trvá iba kým sa tieto aktíva nepokúsia ich držitelia predať. Keď sa o to pokúsia, bublina spľasne.

Ďalší argument v línii útoku pána Smitha je cena zlata. Zlato je samozrejme o nejakých 30% pod najvyššou hodnotou, ktorú dosiahlo pod vplyvom strachu pred cválajúcou infláciou spôsobenou reakciou FEDu na krízu v 2008. Ale aj po tomto páde je cena zlata dvojnásobná, odkedy FED začal v r. 2007 pod vplyvom krízy znižovať sadzby. V porovnaní S&P je za to isté obdobie, počas ktorého boli akcie v ňom masívne podporované FEDom, iba o 25% vyššie a to iba za cenu toho, že sú nadhodnotené podľa akéhokoľvek historického kritéria.

Ku koncu je pán Smith až smiešne zúfalý. Jeho argument, že "monetaristi ako Milton Friedman - ktorý silne podporoval tlač peňazí ako boj proti depresiám a vyjadroval s kriticky voči Rakúšanom - boli tiež silne voľnotrhovo orientovaní" je opakovaná téma medzi monetaristami. Osobne nedokážem pochopiť logiku tohto výroku, čo mi dosť komplikuje schopnosť na neho reagovať. Znamená to, že keď jeden všeobecne protrhový ekonóm súhlasí s pánom Smithom, mali by ostatní protrhoví ekonómovia mlčať? Čo zároveň pán Smith diskrétne ignoruje je fakt, že Milton Friedman sám zmenil v polovici osemdesiatych rokov názor a vyjadril sa, že peniaze by nemali byť zverené vládam a mali by byť ponechané voľnému trhu. Prijal tak koncept Rakúskej ekonómie o slobodnom bankovníctve, ktorý vysvetľuje, že ani zlatý štandard nie je dostatočným riešením, lebo necháva výmenný režim v rukách vlád.

Už úplne nechutná je snaha pána Smitha spojiť Rakúsku ekonómiu s antisemitizmom pomocou kresleného Youtube videa s 840 videniami (Update: Pán Smith mi na svojom Twitteri odpovedal linkou na originálnu verziu tohto videa, ktorá má 1,5 milióna videní. Napriek tomu stále nevidím žiadne spojenie s myšlienkami Rakúšanov). Tvrdí, že "Rakúšanizmus má veľký apel na nechutné zákutia americkej politiky", ale nedokáže identifikovať konkrétnych reprezentantov. Pokiaľ viem, väčšina (nielen) amerických politikov je ešte zadubenejšia ako pán Smith, čo im úplne znemožňuje pochopenie Rakúskej ekonómie a filozofie alebo sú dostatočne chápaví iba na to, aby vedeli, že ide proti ich moci a samotnej existencii ich pozícií. Tých pár výnimiek ako Ron Paul alebo Justin Amash (považovaný za Paulovho nástupcu) môžu byť označení ako nechutní iba niekým, kto sa ukláňa k chýrom, ignoruje históriu, nevie používať Google a je zaťažený vlastnou agendou. Niekým ako pánom Smithom.