Prázdne strategické letisko
Slovensko bude mať najkratšiu leteckú linku na svete! Tak zneli titulky novín, keď letecká spoločnosť Niki ohlásila príchod na bratislavské letisko a s ním aj linku Bratislava-Viedeň. Pár mesiacov neskôr a bublina spľasla, Niki z Bratislavy lietať nebude.
Za posledné roky tak nebo nad dunajskou metropolou významnejšie rozčeril len FlyDubai, ktorá cez Dubai aspoň trocha otvorilo Slovensko iným kontinentom. Možnosť letieť z Bratislavy na dve letiská v Bangladéši poteší dobrodruhov, no tie tri lety týždenne s využitím letiska žiadne zázraky nespravia.
V roku 2014 bratislavské letisko prepravilo 1,36 milióna pasažierov, a na miesto plánovaného 1,4% nárastu zaznamenalo 1,3% pokles pasažierov oproti roku 2013. Odbavilo tak o takmer milión cestujúcich menej, ako v roku 2008!. Linkových letov bolo 875 322, z toho sa o 811 000 cestujúcich (60% celkového počtu) postaral Ryanair. V nákladovej preprave zase DHL priváža na letisko 97% celkového objemu. Koncentrácia na jedného zákazníka je riziková, letisko má pritom len 36% pravidelných letov, cca 23% tvoria dovolenkové lety, zvyšok sú nepravidelné lety (rok 2013).
Nie každé letisko môže byť svetovým hubom a cestovania chtivých obslúži pohodlne dostupné letisko vo Schwechate, prípadne lacnejšia Budapešť. V podstate nie je prečo smútiť – až na to, že vláda koncom minulej dekády miesto výhodnej privatizácie zvýšila za 70 miliónov eur z verejných peňazí kapacitu na 5 miliónov pasažierov ročne.
Štátne letisko je pritom aj v roku 2014, šiesty rok po sebe, v strate.
Zdroj:finstat.sk
Samotné letisko sa snaží presvedčiť verejnosť o zlepšenom a ziskovom hospodárení. Je pravda, že pridaná hodnota letiska stačí na pokrytie mzdových nákladov a úrokov. A mzdové náklady sú nižšie ako pred rokom. Ale letisko si nezarobí na financovanie megalomanskej investície. Odpisy sú totižto takmer vo výške pridanej hodnoty. Podnik síce vystačí s generovaným cash flow, a postupne spláca viac ako 50 mil. eur úverov, ale netvorí dostatočné hotovostné toky a hlavne zdroje na budúcu obnovu majetku. Kvôli nedostatočnej likvidite muselo letisko žiadať banky o neuplatnenie penalizácií. Vďaka vysokým odpisom končí štátny podnik nakoniec v strate 7 mil. eur a kumulovaná strata tak z imania odhryzla už 37 mil. eur. A to letisko nefinancuje svoju činnosť v plnom rozsahu, napríklad Zabezpečenie bezpečnostnej ochrany letiska je financované so štátnych dotácií vo výške 3,5 mil. eur* a na investície ďalších 0,5 mil. eur. Letisko bez cestujúcich nemôže byť zdravou firmou. Na dividendy z letiska si bude musieť štátny rozpočet pár rokov počkať.
Investície do infraštruktúry sú mimoriadne populárnym zaklínadlom politikov naprieč Európu. Fakt, že využitie 5 miliónovej kapacity je v nedohľadne opäť potvrdzuje, že plánovači politických investícií bez kontaktu s trhmi majú odhad budúcnosti horší ako veštica Teodora na audiotexte za 3€/min.
*Z výročnej správy nie je jasné, či ide o dotáciu len na lety mimo schengenský priestor, alebo je to dotácia na celkové zabezpečenie letiska, na ktoré by si letisko prirodzene malo samo zarobiť.