Vláda chce od Grécka reformy, na Slovensku robí opak

Ak chce Grécko dostať pomoc, musí splniť celý rad mimoriadne závažných domácich úloh, vyhlásil na tlačovej konferencii po skončení rokovaní o pomoci Grécku premiér Robert Fico.

Slovenskí jastrabi

Je zaujímavé sledovať, ako sa slovenská vláda zaradila popri nemeckej či fínskej medzi jastrabov eurozóny, ktorí od Grécka požadujú nekompromisné reformy. Je to zaujímavé nielen preto, že dnešní členovia vlády v roku 2011 nadšene podporovali záchranný mechanizmus, ktorý Grécku k dnešnému stavu výrazne dopomohol. Pozoruhodný je aj fakt, že to, čo Grécku vláda vnucuje, doma zásadne odmieta.

Privatizácia na grécky spôsob

Napríklad privatizácia. Grécko by malo predať aktíva v hodnote 50 miliárd eur. Pre pripomenutie pár cien zo Slovenska, pred pár týždňami sa predalo 49 percent akcií Telekomu za 900 miliónov eur, EPH za polovicu SPP dal pred troma rokmi 2,6 miliardy eur, za letisko v Bratislave v roku 2006 investor ponúkal aj s investíciami zhruba 500 miliónov eur, vagóny Cargo sa minulý rok predali za 223 miliónov eur.

Inak povedané, ak by slovenská vláda musela privatizovať aspoň polovicu toho, čo grécka, musela by predať doslova všetko – podiely v energetických podnikoch, prenosovú sieť (áno, aj tú musia Gréci predať– viete si predstaviť, ako premiér Fico ohlasuje privatizáciu Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy ?), lesy, nemocnice, vodárne a ešte aj tú štátnu dostihovú dráhu v Petržalke, ak by ju dakto chcel. Ťažko predstaviteľné – naopak, vláda sa snaží posilniť podiel štátu v elektrárňach.

Dôchodková reforma

Alebo dôchodková reforma. Gréci budú musieť zvyšovať vek odchodu a znižovať dôchodky. Ficova vláda nenašla odvahu zvyšovať vek odchodu do dôchodku, hoci si to obrovský deficit Sociálnej poisťovne pýtal. Namiesto toho prijala reformu pripravenú Radičovej vládou, ktorá bude až od roku 2016 zvyšovať odchod do dôchodku o zhruba 1 až 2 mesiace ročne. Paradoxne parlament práve schválil minimálny dôchodok , ktorý bol v Grécku jednou z dôležitých príčin rozkladu dôchodkového systému.

Ak niekto namieta, že slovenský minimálny dôchodok skutočne minimálny, tak taký bol na začiatku aj v Grécku. A to nehovoríme o pravidelnom zvyšovaní vianočného dôchodku, príplatku k vianočnému dôchodku... Najreformnejším krokom tak bolo zaslanie listu Sociálnej poisťovne, v ktorom sa budúci dôchodcovia dozvedeli o svojich istotách v prvom pilieri.

Púšťanie žilou

Oslabenie kolektívneho vyjednávania? Zase naopak. Od roku 2014 sa kolektívne zmluvy vyjednané s odborármi v jednej firme vzťahujú na celé odvetvie. Ak váš oceliarsky konkurent dá svojim zamestnancom vyššie mzdy, musíte tak urobiť aj vy – alebo sa (spolu so zamestnancami) ísť pásť.

A tak môžeme pokračovať. Napríklad Gréci musia uvoľniť vstup do viacerých regulovaných profesií. No v roku 2014 malo Grécko 150 regulovaných profesií, kým Slovensko 300 (po Poľsku a Česku najviac v EÚ).

S reformou súdnictva je to podobné. S tým slovenským sa nepodarilo pohnúť od revolúcie, no reformovať majú Gréci, ktorých systém spravodlivosti vo väčšine rebríčkov hravo prekonáva ten slovenský.

To podstatné, čo sa slovenskej vláde z gréckeho plánu doma podarilo, je zvyšovanie sadzieb daní a ich výberu. Kým v krízovom roku 2009 štát na daniach vybral 9,9 miliardy eur, v roku 2015 to bude 13 miliárd eur. Z priehrštia ekonomických medicín vláda za najdôležitejšiu zatiaľ vybrala jednu starodávnu – púšťanie žilou...

Sme, 27.7.2015