Prezamestnanosť

To či je v štátnej správe prezamestnanosť je možné priamo preukázať až na základe personálnych auditov. Tieto by museli hodnotiť nielen skutočné stavy zamestnancov, ich výkonnosť, ale aj podstatu ich činnosti - či vykonávané úlohy majú pridanú hodnotu pre občana. I napriek sľubom ESO doteraz taký audit neprebehol.

Paradoxne, analytické útvary ministerstva financií dostali už minulý rok za úlohu vyhodnotiť zamestnanosť v štátnej správe. Hoci takáto analýza nebude mať kvality externého auditu, doteraz nebola táto analýza zverejnená. Pričom tarifné tabuľky odmeňovania zamestnancov sa zvyšovali bez poznania aktuálneho stavu

Sme preto odkázaní na nepriame indikátory prezamestnanosti. Vláda investovala viac ako miliardu eur do elektronizáciu štátnej aj verejnej správy. V súkromnom sektore takéto investície vedú k znižovaniu počtu zamestnancov. To sa však nedeje vo verejnej správe. Zamestnanosť nielenže neklesla, v práve navrhovanom rozpočte má dokonca vzrásť o takmer 7 000 na 426 tisíc zamestnancov.

Druhým argumentom pre prezamestnanosť je skutočnosť, že ani po veľkej recesii v roku 2010 nedošlo k žiadúcim revíziám a znižovaniu stavov. Vo verejnej správe stále nefungujú základné mechanizmy alokácie práce, čo vidieť na činnosti napr. stavebných, či katastrálnych odborov. Na jedného zamestnanca v Bratislave, a napr. v Michalovciach pripadá výrazne rozdielny počet prípadov.  Rovnako chýba manažment pracovných síl na základe plnenia cieľov.

Môžeme preto oprávnene predpokladať, že prezamestnanosť existuje. Vďaka zvyšovaniu daní a odvodov v nedávnej minulosti vláde radikálne vzrástli príjmy a deficit sa tak znižuje "sám". To umožnilo vláde ignorovať problém prezamestnanosti a neefektivity.

Výsledkom neochoty znižovať stavy zamestnancov je potom situácia, kde v niektorých úradoch existuje prezamestnanosť, kým inde zamestnanci chýbajú. Luxusným príkladom je výkon cudzineckej polície - konkrétne zamestnávania cudzincov.