Prieskum polohrubej mzdy: Až dve tretiny Slovákov nevedia, aká je ich skutočná odmena za prácu

Hlavné pozorovania prieskumu:

• Menej ako tretina ľudí má realistickú predstavu o tom, koľko v skutočnosti vynaloží zamestnávateľ na odmenu zamestnanca
• Pracujúci nadhodnocujú podiel odvodov zamestnanca, a skôr podhodnocujú odvody zamestnávateľa
• Tretina respondentov si pletie hrubú mzdu a celkové mzdové náklady
• To, či človek pracuje alebo nie, má len malý vplyv na znalosť skutočnej hodnoty práce.
• Občania nevedia, že daňové zaťaženie práce je výrazne nižšie ako odvodové – potvrdzuje sa, že ich zaujíma najmä čistá mzda, nie obsah výplatnej pásky

Hlavné závery prieskumu:

1) Informácie o nákladoch zamestnávateľov na výplatných páskach neplnia svoju úlohu.

2) Väčšina populácie má mylnú predstavu o platbách,  za ktoré si kupujú služby štátu

Prieskum

Cieľová skupina: SR reprezentatívna vzorka vo veku 18 a viac rokov

Veľkosť vzorky (N): 1 000 respondentov

Metóda zberu dát: CAWI online survey, prostredníctvom MNFORCE SK panelu

Kvóty: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta bydliska, vzdelanie

Obdobie zberu dát: 26.3. 2021 až 31.3. 2021

Distribúcia respondentov podľa veľkosti bydliska:

Záverečná správa agentúry k je dispozícii na tomto linku.

Kľúčové otázky z prieskumu

V nasledujúcom texte sú uvedené otázky, ktoré sú z pohľadu „fiškálnej gramotnosti“ rozhodujúce a nesú informačnú hodnotu.

Q7: Hrubá mzda zamestnanca je 1 000 €. Uveďte, prípadne odhadnite hodnotu, aké sú celkové mzdové náklady zamestnávateľa v eurách na túto mzdu.

Otázka na celkové mzdové náklady je zásadná, je priamym testom znalostí polohrubej a skutočnej hrubej  mzdy. Keďže nepredpokladáme, že ľudia budú vedieť s presnosťou na euro, aké sú celkové mzdové náklady, za správnu odpoveď preto považujeme takú, ktorá sa zmestila do pásma 1 300 € – 1 400 € vrátane (správna odpoveď je 1 352 €). Môžeme teda hovoriť o ľuďoch, ktorí majú realistickú predstavu o mzdových nákladoch. (Priemerne respondenti tipovali 1 843 €.)

292 ľudí z 1 000 opýtaných odhadlo  mzdové náklady hrubej mzdy 1 000 € do pásma 1 300 – 1 400 €.

Respondentov, ktorí podhodnotili alebo nadhodnotili pásmo, bol rovnaký počet – 354.

Zhodnotenie: Menej ako tretina ľudí má realistickú predstavu o tom, koľko v skutočnosti vynaloží zamestnávateľ na odmenu zamestnanca. 19 % ľudí si myslí, že je to menej ako 1 100 €, spolu až 71 % respondentov náklady zamestnávateľa buď výrazne podceňuje, alebo výrazne nadhodnocuje. Tieto hodnoty poukazujú na to, že väčšina populácie nepozná skutočnú hodnotu vlastnej práce.

Na znalosť superhrubej mzdy (mzdových nákladov) pritom nemá zásadný vplyv to, či je osoba ekonomicky aktívna alebo nie. Aj v prípade ekonomicky aktívnych opýtaných bolo len 29 % správnych odpovedí. Paradoxne, vyššiu mieru úspešnosti majú dôchodcovia.

Na tomto grafe je zaujímavé, že najsilnejšie generácie na pracovnom trhu vo veku 30 - 49 rokov, ktorí sú najčastejšie v „kontakte s výplatnou páskou“, mali nižšiu úspešnosť odpovedí ako dôchodcovia.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia dosiahli úspešnosť odpovedí až 38 %, čo stále nemožno považovať za uspokojivé. Ešte zaujímavejšia je miera správnych odpovedí ľudí, ktorí v prieskume priznali príjem domácnosti v rozmedzí 1 000 – 2 000 €. V ich prípade môžeme predpokladať, že skôr venujú pozornosť  vlastnej výplatnej páske a teda sa stretávajú s informáciou o mzdových nákladoch hrubej mzdy, ktorú sami poberajú. Úspešnosť správnej odpovede sa ale zmenila len minimálne, z 29 % na 31 %. Na základe tohto prieskumu môžeme konštatovať, že riešenie neznalosti daňovo-odvodového zaťaženia tým, že budeme zamestnanca na výplatnej páske popri hrubej mzde informovať aj o celkových mzdových nákladoch, neprináša žiadúce výsledky.

Pokiaľ sa má zmeniť informovanosť verejnosti o odvodovom zaťažení, musia sa zmeniť „základné“ informácie. Zamestnanci majú väčšinou predstavu  o rozdiele medzi hrubou (polohrubou) a čistou mzdou. Pokiaľ sa prestane v inzerátoch a v diskusii o platoch používať polohrubá mzda, povedomie o skutočnom daňovo-odvodovom zaťažení vzrastie. Zjednodušenie odvodového systému na jeden sociálny odvod, zdravotný odvod a daň by v konečnom dôsledku tiež zvýšilo porozumenie systému financovania verejných služieb.

Q9: Zamestnanec platí z hrubej mzdy odvody vo výške ... ?

Zamestnanci platia odvody z hrubej mzdy vo výške 13,4 %. Len 36 % respondentov správne trafilo túto hodnotu v pásme 10 % - 20 %. Viac ako polovica, 55 % respondentov, si myslí, že zamestnanec platí odvody výrazne vyššie, pätina z nich odhaduje viac ako 30 % sadzby, ktoré prevyšujú skutočné celkové odvodové zaťaženie.

Z odpovedí je jasné, že väčšina respondentov nepozná odvody, ktoré sa strhávajú z hrubej mzdy, a ak ich majú odhadnúť, výrazne nadhodnocujú tieto hodnoty. To, či je respondent pracujúci, alebo či je nezamestnaný, či má vyšší alebo nižší príjem alebo je dôchodca, nemá na správnosť odpovede žiadny vplyv. Tento výsledok úzko súvisí s tým, čo označujeme termínom „fiškálna negramotnosť“. Väčšina občanov nemá realistickú predstavu o tom, aká je cena verejných služieb, resp. akou časťou svojej mzdy sa na ich financovaní podieľajú.

Q10: Akú výšku dosahujú odvody zamestnanca a zamestnávateľa z hrubej mesačnej mzdy 1 000 € na zdravotné poistenie?

Pri otázke aká je celková výška odvodov na zdravotné poistenie si respondenti mohli vybrať zo štyroch možností. Správnu odpoveď – 140 € určilo 26 % opýtaných. Za zmienku ale stojí fakt, že 57 % respondentov odhadovalo výrazne nižšie zdravotné odvody, ako legislatíva určuje. Tieto nízke odhady, ako naznačujú aj ostatné odpovede, sú dôsledkom minimálnych znalostí respondentov o výške odvodov, ktoré za zamestnancov odvádza zamestnávateľ. Zároveň naznačujú, že respondenti nevedia, aká je skutočná cena „bezplatnej“ starostlivosti.

Q11: Z celkovej sumy odvedenej štátu z odmeny za prácu tvoria väčšiu časť dane alebo odvody?

54 % respondentov pokladá odvody za väčšinovú časť zo sumy odvedenej štátu, 46 % respondentov pokladá za väčšinovú dane, pričom opak je pravdou.  Napr. v prípade priemernej mzdy predstavuje daň z príjmu len jednu osminu. Aj keby sme nebrali do úvahy odvody zamestnávateľa, tak aj z hrubej mzdy zamestnanec odvedie viac odvodov ako daní z príjmu.

Občania nevedia, že daňové zaťaženie práce je výrazne nižšie ako odvodové – potvrdzuje sa, že ich zaujíma najmä čistá mzda, nie obsah výplatnej pásky. Skutočnosť, že takmer polovica respondentov uviedla vyšší podiel daní naznačuje, že nepoznajú predovšetkým podiel odvodov, ktoré za nich odvádza priamo zamestnávateľ. Faktor zamestnania alebo mierne vyšší príjem zvyšovali správnosť odpovede len v malom rozsahu.

Q12: Koľko mesačne vynaloží zamestnávateľ na odmenu za prácu zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá je v tomto roku (2021) v čistom 508 €?

Cieľom otázky bolo zistiť, či respondenti majú predstavu o skutočných nákladoch minimálnej mzdy. Tie dosahujú 844 € mesačne. Správnu odpoveď uviedlo len 16 % respondentov, len každý 8. respondent. Výrazná väčšina – až 80 % opýtaných určilo nižšiu sumu, čo potvrdzuje predpoklad, že verejnosť má veľmi nepresnú predstavu o skutočnej cene práce. Najnepresnejšie odhady uvádzali ľudia bez práce, ekonomicky neaktívni - len 9 % z nich zvolilo správnu odpoveď. Pracujúci aj dôchodcovia mali rovnakú (ne)úspešnosť - cca 17 % z nich odpovedalo správne. Najviac opýtaných – 43 % zo všetkých, odhadovalo mzdové náklady vo výške 754 €, pričom táto suma je až o 88 € nižšia ako realita (842 €).

Verejnosť v tejto otázke podhodnocovala objem prostriedkov, ktoré človek odvedie do štátnej kasy z minimálneho príjmu (v skutočnosti 40 % vs. odhad respondentov 32 %).

Tretina respondentov považuje hrubú mzdu za celkové mzdové náklady zamestnanca (čo znamená, že nevedia o odvodoch, ktoré platí zamestnávateľ - sú súčasťou celkových mzdových nákladov). V prípade otázky venovanej minimálnej mzde vidíme väčšiu mieru chybovosti, ako pri otázke týkajúcej sa priemernej mzdy. Ľudia majú stále zafixovanú predstavu, že z minimálnej mzdy sa platia nízke odvody a dane. Prudké zvyšovanie minimálnej mzdy v uplynulých rokoch však zmenilo realitu,  z odmeny za prácu človek s minimálnou mzdou odvedie už 40 % do štátnej kasy.  Tieto odpovede naznačujú – že zisťovanie verejnej mienky v prípade otázky o zvyšovaní minimálnej mzdy, znamená pýtanie sa respondentov, ktorí nie sú dostatočne informovaní o ekonomickej realite.

Podobnú otázku sme kládli aj stredoškolákom v rámci testovania súťažiacich v Ekonomickej olympiáde v roku 2020. Zúčastnili sa jej študenti vo veku 14 - 20 rokov. Na otázku - Aký podiel z celkových nákladov za prácu zamestnanca s priemernou mzdou ide do štátnej pokladnice? – odpovedalo 1 066 študentov pričom iba 89 správne, čím dosiahli 8,35 % úspešnosť. Dalo by sa očakávať, že študenti, ktorí ešte nie sú súčasťou trhu práce, tieto vedomosti nemajú z vlastnej skúsenosti.  Očakávali by sme ale, že vzdelávací systém by mal študentov pripraviť na budúcnosť aj v otázke finančného vzťahu občana a štátu.

Celú publikáciu k prieskumu a k téme polohrubej mzdy s názvom Polohrubá mzda: Slováci nepoznajú hodnotu svojej práce si môžete prečítať a stiahnuť ako PDF tu.