Rekordy a pády

Zhrnutie roka 2019 z pohľadu zdravotníctva sa asi nedá začať inak, ako stratifikáciou. Veď aj v čase písania tohto textu je úplne čerstvé, už neviem koľké, odsunutie stratifikácie. Tentokrát aj s „ponukou demisie“ ministerky. Poďme rýchlo na to, nech ostane priestor aj na iné.

Nedávno na jednom diskusnom podujatí tieňových ministrov zdravotníctva zaznelo, že kým súkromníci sledujú zisk, štát sleduje záujem pacienta. Poznáte aspoň jediný ukazovateľ, ktorým by štát ten záujem pacienta sledoval? Ktorý by kriticky vyhodnocoval?

Nebudem napínať, nič také neexistuje. Možno sa raz odvrátiteľné úmrtia stanú takýmto ukazovateľom, ale to by sa muselo toto číslo najskôr rozmeniť na drobnejšie, manažérsky uchopiteľné ukazovatele.

Záujem pacienta je najprázdnejší výraz slovenského zdravotníctva. Veď ešte aj v nedávnom memorande, podpísanom medzi ministerstvom, poskytovateľmi a poisťovňami figuruje ako motivačný faktor na prvom mieste „sociálny zmier“, teda spokojnosť všetkých silných záujmových skupín, nie nejaký záujem pacienta.

Stratifikácia svojim spôsobom záujem pacienta sledovať chcela cez záväzné kvalitatívne ukazovatele. Môžeme jej vytýkať, že bola príliš úzko orientovaná, stanovené ukazovatele boli príliš rigidné a že vlastne podľa existujúcej legislatívy by stratifikáciu mali robiť poisťovne.

Ale s výnimkou balíčkov s toaletným papierom bola stratifikácia jediná reforma, ktorá sa tu za poslednú dekádu zjavila a ktorá išla správnym smerom. Ale nezabezpečovala „sociálny zmier“ a tak musela ísť bokom.

Nebol to ale len rok stratifikácie, ale aj rekordného rozpočtu – a rekordného dohadovania o dofinancovaní. Po prvý krát sa počas roka menila sadzba za poistencov štátu nie raz, ale hneď dva krát.

Ministerstvá zdravotníctva a financií sú nešťastné z toho, že poskytovatelia a poisťovne nenasledujú ich rozpočtové tabuľky, ale dohadujú si vlastné úrovne úhrad a tak sa rozhodli sadzbu za poistencov štátu zrušiť úplne. Legislatívna kostra Zajacovho systému ostáva, vypadne z nej však ďalšia logická časť. Dá sa motor opraviť odhadzovaním súčiastok?

Rozpočet na rok 2020 je opäť rekordný. Bude ale aj reálny? Ďalší dramatický rast miezd, hroziace ekonomické spomalenie, rekordný presun poistencov, možný povolebný chaos zostavovania multikoalície – to všetko napovedá, že skôr nie.

Téma financií bude hrať prím aj v roku 2020. To asi nikoho neprekvapí. Teda, prekvapiť to môže ale verejnú správu.

Ak potreba dofinancovania vystane skôr, ako sa stihne nová vláda poskladať, nebude ho mať kto odsúhlasiť. Najmä ak vláda na rok 2020 zavedie aj výdavkové limity. Tieto problémy by boli menšie, keby sa v systéme (v poisťovniach, čiastočne ja u poskytovateľov) tvorili rezervy. Tie je však ťažké tvoriť, keď nie sú zadefinované parametre produktu. A sme pri nároku. Obávam sa, že ten nebude témou ani v roku 2020.

Témou naopak určite bude Lex Haščák. Možno až tak silnou, že prebije všetko ostatné v zdravotníctve na pár rokov. Tak ako téma zisku vytlačila všetko ostatné za posledných 15 rokov. Témou bude aj nedostatok zdravotníkov, ale to bude už témou navždy. Mali by sme sa baviť nielen o tom, ako ich počet zväčšiť, ale aj o tom, ako maximálne využiť tých, ktorí tu sú. 

Nový rok určite prinesie aj nové úspechy vedy, ktoré zlepšia život mnohým pacientom.

Neraz to budú ale extrémne drahé úspechy. Rozpočet na lieky má pritom poklesnúť aj v absolútnych číslach a výnimky majú smerovať k nule. Nájde niektorý politik odvahu otvoriť citlivú tému dostupnosti inovatívnej liečby?

Jedno je isté – rok 2020 nebude o nič menej vzrušujúci, ako bol rok 2019. Vzrušenie, ktoré teší nás analytikov, lebo nemusíme dlho obhrýzať perá. O dosť menej teší pacientov. A tými sme, alebo budeme, my všetci.

Zdravotnícke noviny, 1/2020