S bezhotovostnou ekonomikou pomaly

Existuje minimálne sedem dôvodov, prečo budúcnosť bez hotovosti v ekonomike nemusí byť taká ružová, ako sa prezentuje.

Vo svete prebiehajú "preteky" o to, ktorej národnej ekonomike sa podarí ako prvej stať sa bezhotovostnou. Alebo skôr prebieha nenápadná, ale intenzívna vojna proti hotovosti. Postupne boli obmedzené hotovostné prevody vo väčšine západných štátov. Vrátane Slovenska, kde momentálne platí limit 5000 eur pre firmy a 15 000 pre fyzické osoby. Svetové centrálne banky a vlády produkujú správy o výhodách finančného systému bez hotovosti, či rovno pripravujú scenáre prechodu. A je jedno, či sú to škandinávske krajiny, či absolutistická monarchia. Popredné finančné denníky vydávajú oslavné komentáre. Nechýbajú veľavážení ekonómovia a kartové spoločnosti.

Ani ja nechodím s bankovkami napchatými do ponožky ako Bohumil Stejskal a platobná karta ma v ruke nepáli. No z vízie bezhotovostnej ekonomiky až takú radosť nemám. Tu je sedem dôvodov:

1. Kontrola. Prenesením celého svojho finančného života nad ním strácate kontrolu. Môžete mať slušný príjem, vysoké úspory – ak vám bude zablokovaný účet, okamžite máte existenčný problém. Dôvodom môže byť omyl (napr. exekútora), podozrenie (alebo len obvinenie) z prania peňazí, či inej kriminality, alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname.
2. Nutnosť sprostredkovateľa. Každá transakcia (okrem kryptomien) bude musieť prejsť cez sprostredkovateľa – banky, PayPal a iné. Každý prostredník pridáva do transakcie zvýšenú potrebu dôvery, že transakcia prebehne. Sprostredkovateľ bude môcť transakciu zadržať. To je fajn, ak ste DPHčkový podvodník, ale horšie, ak posielate peniaze dcére na Erasmus do Panamy.
3. Finančné krízy. Po skúsenostiach z Grécka, Cypru, či Bulharska asi netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých štátoch sa môže stať, že v e-bankingu stlačíte „poslať“ - a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných (a niekedy aj domácich) dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale množstvo papierikov v trezore. Do banky si svoje peniaze nikdy neukladáte, vždy ich banke požičiavate. V tom je pomerne zásadný rozdiel, ktorý nevidieť, kým všetko beží tak, ako má.
4. Súkromie. Samozrejme, údaje o vašich nákupoch sú zamknuté v tých najpevnejších elektronických trezoroch a chránené balíkom zákonov. Ale to sú aj daňové údaje. A spomínate si, ako jeden bývalý premiér ktorejsi stredoeurópskej krajiny vedel zázračne vytiahnuť pred médiami dôverné daňové informácie toho politického oponenta, na ktorého ich práve potreboval?
5. Monetárne experimenty. Banky už dnes platia záporný nominálny úrok za peniaze, ktoré si „uložia“ v ECB. Štandardný manévrovací priestor ECB sa po poslednej kríze zúžil na minimum. Možnosť uvaliť záporný nominálny (ten reálny je záporný už dávno) úrok aj na úspory občanov, to by bola vec! To by sa tá ekonomika hneď lepšie riadila!
6. Dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky. Je ale aj zároveň jej rizikom. Ak máte apetít ako náš minister financií, počas ktorého kariéry bolo zavedených, alebo zvýšených 20 daní, asi je to jedno. Ale každé zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné. Povedať voličovi do očí, že zvyšujeme DPH, to nie je len tak! Zvýšiť daň z finančných transakcií z 0,354% na 0,359% vyzerá oveľa nevinnejšie, pritom peňaženky daňovníkov to môže zaťažiť viac.
7. Sociálne dopady. Hotovosť pomáha ľudom lepšie plánovať svoje financie a menej sa zadlžovať. Cez hotovosť v šedej ekonomike sa dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré inak nemajú šancu. V prípade veľkých prírodných katastrof, či občianskych vojen je hotovosť často mostom k prežitiu, či úteku.

Na tému hotovosť sme sa bavili aj v poslednom dieli Na Vŕšku. Zakliknite si odber! Ak radšej počúvate, tu je rozcestník k podcast verziám na iTunes, Spotify a iných. K téme máme aj dlhší text, nájdete ho ako pdf tu.

SMEblog, 15.2.2019