Sloboda po rakúsky

Rakúsky vicekancelár Strache sa nedávno nechal počuť, že prílev kvalifikovaných pracovníkov z východnej Európy do Rakúska má negatívne dopady na krajinu. Hoci sa nová rakúska vláda vo vládnom programe jasne vyjadrila za podporu EÚ, pri slobode pohybu chce raziť prísnejšiu cestu. Najviac Slovákov pracujúcich v zahraničí je práve v Rakúsku. Rakúšania sa tak boja Slovákov, Slováci zas Srbov a Ukrajincov. 

Voľný pohyb kapitálu, tovarov, služieb a osôb patria k základným pilierom EÚ. Mnohí európski politici si však tieto slobody snažia vysvetliť po svojom. Paradoxne, práve v krajinách, kde sa vlády hlásia k európskym hodnotám, dochádza k rôznym snahám o obmedzenie pohybu pracovných síl. Nedávno aj francúzsky prezident Macron vyhlásil, že „neférová konkurencia“ z východnej Európy, ktorá pracuje za nižšiu mzdu, vytláča domácich pracovníkov z trhu. Namiesto revidovania bariér vlastného pracovného trhu tak politici broja proti konkurencii, čo sa prejavilo aj na prijatí smernice s  povinnosťou platiť rovnakú mzdu vyslaným pracovníkom.

Hoci v rakúskej politike strana „slobodných“ bojuje za menej regulácií (stopla napríklad aj dlho pripravovaný zákaz fajčenia v reštauráciách), pri voľnom pohybe pracovníkov sloboda pre stranu slobodných končí. Zlí Východoeurópania podľa Stracheho vytláčajú Rakúšanov z trhu, spôsobujú nezamestnanosť a pokles miezd. Rakúski zamestnávatelia majú pritom problémy s nájdením kvalifikovaných zamestnancov. Až 56 % podnikov sa sťažuje na nižšie tržby v dôsledku nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento nedostatok mnohí riešia prijímaním cudzincov z východnej Európy. Z voľného pohybu ťažia najmä firmy na východe krajiny, ktoré majú vďaka geografickej blízkosti menší problém so získaním zamestnancov ako západ. Rakúsko má desiatky rokov skúseností s prijímaním migrantov z východnej Európy, už v čase socializmu prijímali utečencov z komunistických krajín, neskôr najmä z Balkánu. Aktuálne tvoria cudzinci takmer 16 % obyvateľstva, z východnej Európy je približne 60 % z nich. Nájdenie nepriateľa z východu je však pre mnohých prijateľnejšie riešenie, ako nastolenie reforiem. Bitie na poplach migrantmi sa tak stáva obľúbenou zámienkou pri odvracaní pozornosti od väčších problémov. Hoci firmy majú otvorené pracovné miesta, na úradoch práce je stále nezamestnaných cez 220 000 Rakúšanov a ďalších 97 000 cudzincov. Problém je teda v kvalifikácii nezamestnaných, nie v príleve nových a kvalitných ľudí.

Strache sa vraj nebojí len o rakúsky trh práce, ale starosti mu robí aj vývoj u nás. Podľa neho nie je správne, keď „stiahneme celý intelektuálny a dobre vzdelaný potenciál z východu na západ“. Protekcionizmus diplomaticky vysvetlený. Pritom ak sa pozrieme len na Slovensko, zo zahraničia sa po čase vracia okolo 30 000 Slovákov ročne. A až 61 % z nich je okamžite ekonomicky aktívnych. Práve vďaka zahraničným skúsenostiam navrátilcov k nám často prichádza vzácne know how, z ktorého väčšina (okolo 70 %) sa u nás usadí už dlhodobo.

O nebezpečnom populizme sa veľa hovorí najmä v súvislosti s euroskepticizmom. Pod rúškom solidarity však obmedzujú slobodu aj „proeurópski“ politici. V čase, kedy až tretina firiem udáva, že nevie nájsť kvalitných zamestnancov, je to aj celkom nezmyselná snaha.

INESS, Denník N, 06.06.2018