Slovenská ekonomika vo vojne
Zdražie obilie? Môže Európa fungovať bez ruského plynu? Čo spraví odstavenie od SWIFTu? Čo spôsobia ukrajinskí utečenci? Budú ďalej padať burzy? S istotou si dovolím tvrdiť len pár veci.
Vývoj európskej ekonomiky bude záležať od dodávok plynu a ropy. Ak budú pokračovať, nebude to také drastické. Ak sa výraznejšie obmedzia, čaká nás ďalší prudký rast cien energií, zatváranie priemyselných podnikov a drahé sociálne programy, ktorými budú vlády tíšiť hnev domácností a nezamestnaných ľudí. Cenová inflácia sa zrýchli. Ukrajina patrí medzi veľkých svetových vývozcov potravinárskych komodít (svetová jednotka v slnečnicovom oleji, dvojka v jačmeni...). Ak budú boje pokračovať a Ukrajinci nezasejú, svetové ceny potravín pôjdu do nebies. Rizikovosť Ruska ako obchodného partnera narástla a európsky kapitál bude odtiaľ utekať. To tiež nebude bez bolesti. Z Ukrajiny utečú státisíce, možno milióny ľudí, nielen potenciálnych zamestnancov, ale aj detí a starcov.
Čo z toho vyplýva pre európsku ekonomiku? Ak v Bruseli ostali aspoň náznaky racionálneho rozumu, tak Green Deal bude musieť byť radikálne obmedzený a upravený, pretože bol postavený na ruskom plyne. Miliardy do energetiky potečú naďalej, no bude to skôr o diverzifikácii a riešení akútnych problémov než emisiách. Emisné povolenky za 100 eur si v dnešnej podobe nebudeme môcť dovoliť, pretože toto umelé zvyšovanie cien energií neunesieme Porastú ceny, no ECB bude v strese zasiahnuť, pretože dlhopisové trhy budú nervózne. Krajiny EÚ, ktoré v jednej ruke žonglujú so sankciami a v druhej s nevyspytateľnou ruskou armádou na hraniciach, si budú požičiavať za drahšie..
Čo môžu robiť vlády na ekonomickom poli? V prvom rade hlavne nespanikáriť pred rastúcimi cenami a nedostatkami. Rozbiť si ekonomiku cenovými reguláciami, znárodňovaním a centrálnym plánovaním by bolo nebezpečným víťazstvom Ruska. Úspešne brániť sa dokážu len bohatí. Ďalším kľúčovým krokom je stabilizovať rozpočty. Krajina s miliardovými deficitmi, závislá od každého eura, má vždy nôž na krku. Je čas zabudnúť na populistické výdavky. Voličov si treba kupovať prísľubom stability, nie kolotočovného.
Ukrajinským utečencom je potrebné okamžite otvoriť pracovný trh. Tu nie je dôvod váhať, neobstoja výhovorky o „inej kultúre“, sú to rokmi preverení susedia. Nečinná populácia utečencov s dvoma zdravými rukami by bola márnivá nielen pre nás, aj pre nich.
Zlé časy pomáhajú uvedomiť si relatívnosť našej situácie. Áno, budeme si môcť dovoliť menej. Ale je to malichernosť v porovnaní s niekým, kto musel z večera do rána utiecť zo svojho domu s ruksakom na chrbte a s dieťaťom na rukách.