Odpočítateľná položka nás neochráni pred bláznivým rastom minimálnej mzdy

Zamestnávatelia si nemôžu dovoliť výrazný rast minimálnych miezd a budú sa musieť prispôsobiť. Napríklad prepúšťaním.

Na Slovensku vraj pracuje za minimálnu mzdu jedno, možno dve percentá ľudí. Jedno percento predstavuje dvadsaťtisíc ľudí. Aspoň tak vravia politici a niektorí analytici. Poviete si, to je paráda, že 99 percent pracujúcich nemusí pracovať za minimálnu mzdu. Ale prečo potom tí odborári urputne požadujú jej neustále a často radikálne zvyšovanie?

S tou minimálnou mzdou to totiž rozhodne nie je také jednoduché. Podľa zákona totiž žiadna predavačka základnú minimálnu mzdu dostávať nemôže. Je zodpovedná za predaj tovaru, správne používanie registračnej pokladnice či dodržiavanie otváracích hodín. Z popisu jej práce preto vyplýva, že sa kvalifikuje na druhý stupeň minimálnej mzdy.

Na Slovensku je takých stupňov šesť. Ak ste riaditeľ firmy, a nebodaj máte plat nižší ako 704 eur, zavolajte na svojho zamestnávateľa inšpektorát práce! Zákon určuje minimálnu mzdu aj riaditeľovi.

Slabá stránka

Šesť pásiem pokrýva celú škálu náročnosti pracovných miest. Prvé pásmo je určené pre najjednoduchšiu prácu s minimom zodpovednosti, napríklad pre jednoduché upratovacie práce. Práca za textilným strojom alebo upratovanie v hoteli, ktoré zahrňuje rozhodovanie o potrebe výmeny tekutého mydla, už nevyhnutne spadá vyššie. Každý zamestnávateľ musí všetkým pracovným miestam priradiť stupeň náročnosti. Ak tak neurobí, alebo ich nedodržuje, odborári môžu privolať inšpektorát práce, a ten vyrubí pokutu.

A tu sa skrýva slabá stránka odvodovej odpočítateľnej položky. Tá sa tvári, ako keby existovala len základná minimálna mzda. Prudké zvýšenie z 352 eur na 380 plne kompenzuje, zamestnávateľovi nevzrastú mzdové náklady, a zamestnanec dostane viac v čistom.

Potiaľto môžeme všetci chváliť, aj keď by sa hodil aj ten pokles mzdových nákladov, lebo pre nezamestnaných odvodová odpočítateľná položka takto nové pracovné miesta nevytvorí. Odpočítateľná položka však nedokáže kompenzovať nárast mzdových nákladov pri vyšších pásmach minimálnej mzdy.

Pre osempercentný rast minimálnej mzdy vzrastie minimálny plat predavačky zo 422 na 456 eur. Aj pri tejto mzde sa síce vďaka odpočítateľnej položke znížia odvody, ale len minimálne. Zamestnávateľovi vzrastú náklady na toto pracovné miesto o 22 eur. Skúste sa spýtať predavačky, ako skončí jej žiadosť o zvýšenie platu o 22 eur.

Výplata na ruku

Zamestnávatelia si také rasty nemôžu vždy dovoliť, a budú sa musieť prispôsobiť. Prepúšťaním, tlakom na efektivitu práce, výplatou na ruku. Zmena sa pritom nedotkne len miest presne na úrovni pásiem, ale aj tých nad nimi. Zamestnávatelia sa snažia zamestnancov motivovať výkonovou zložkou mzdy. A preto ak bude nútený zdvihnúť mzdu predavačke bez praxe, bude musieť mzdu zdvihnúť aj tej s praxou, ktorá už dnes má 456 eur.

Inštitút finančnej politiky vo výpočte prínosov odvodovej odpočítateľnej položky túto skutočnosť neuviedol. Podľa riaditeľa IFP preto, že počet týchto pracovných miest nevedia odhadnúť. Je to slabý argument. IFP odhaduje množstvo veličín s často chabými podkladmi.

Hoci evidencia miest podľa náročnosti neexistuje, zákon platí a jeho vplyv IFP nemôže ignorovať. Pohľadom na mzdovú distribúciu nahrubo odhadujeme, že počet pracovných miest, ktorých zvyšovanie minimálnej mzdy napriek odpočítateľnej položke zasiahne, sa bude počítať v minimálne v tisícoch.

Našťastie, v tomto prípade môžeme skončiť aj s baranom celým, aj s vlkom sýtym, dokonca máme na výber dve možnosti. Buď pásma ako také zrušiť, je to raritný pozostatok minulého režimu, ktorý vo vyspelých krajinách skoro nepoznajú, alebo ich zmraziť na súčasnej úrovni.

Keďže vláda nepočúva ani analytikov, ani opozíciu, tento návrh môže prísť len zvnútra. Je veľkou škodou, že práve analytici IFP túto príležitosť zabrániť ohrozeniu pracovných miest doteraz nevyužili.

Sme, 23.11.2014