E-stónsko – keď sa o elektronickej administratíve nielen rozpráva

Po rozpade Sovietskeho zväzu si väčšina jeho bývalých členov zachovala administratívu postavenú na hierarchii všemocných úradníkov, korupcie a nikdy nekončiaceho boja o tú správnu pečiatku do bumážky.

Maličké Estónsko sa vydalo inou cestou. Už v roku 1998 načrtli využitie elektronickej komunikácie vo verejnej administratíve a túto myšlienku vytrvalo rozvíjajú až dodnes. Estónsko je tak krajina s jednou z najrozvinutejších elektronických verejných administratív (e-government) vo svete.

Občania môžu cez internet voliť, dostávajú elektronické predpisy na lieky, pristupujú k štátnym online registrom. Ľudia si na technológie zvykli pomerne rýchlo, 94% daňových priznaní v roku 2011 bolo spravených online a 99% všetkých bankových transakcii prebieha takisto online.  Súdy sú elektronicky prepojené s políciou a prokuratúrou, čo zrýchľuje súdne konania (cieľom vlády je zraziť priemernú dobu súdneho konania pod 100 dní).

Obchodné spory, kde je predmetom vymáhanie dlžnej čiastky, je možné iniciovať vyplnením formulára na webe. Takmer 40 000 takýchto sporov ročne  (60% všetkých občianskych sporov v Estónsku) zvláda vybavovať 36 úradníkov. Inovácie sa pritom nezastavili na emailoch – súdne rozhodnutie vám môže byť doručené hoci aj cez Facebook, pokiaľ nepreberáte poštu.

Takéto efektívne prostredie nielen zľahčuje život bežným ľuďom, ale prospieva podnikaniu. Založiť firmu v Estónsku je možné počas jedného online posedenia. Pre podnikateľov boli vytvorené online systémy, ktoré umožňujú preniesť drvivú väčšinu komunikácie s úradmi do virtuálneho sveta, od komunikácie s katastrom, cez e-notariát až po zasielanie výročných správ úradom, alebo upomienok a pripomienok opačným smerom.

 Elektrónom naklonené administratívne prostredie má výrazný podiel na tom, že Estónsko je krajinou inovatívnych start-upov. Stačí spomenúť najznámejší z nich, Skype, ktorý kúpil e-Bay za 2,5 miliardy dolárov. To je 2000 dolárov na obyvateľa, produkt vytvorený zopár programátormi. Vďaka kombinácii s fiškálne zodpovednými vládami (dlh Estónska je okolo 6% HDP) si krajina udržiava rast aj v čase, keď sa zvyšok eurozóny potápa do ďalšej recesie. Samotný e-government sa stal exportným artiklom, najnovšie podpísal s Estónskom dohodu o spolupráci pri zlepšovaní svojej elektronickej administratívy Omán.

Dôležitým prvkom v elektronickej komunikácii je čipový občiansky preukaz. To samozrejme vyvoláva otázky o možnosti zneužitia, najmä v kombinácii s množstvom uskladnených informácii. Estónci tomu čelia tak, že umožňujú nielen vidieť štátu čo robia občania, ale aj občanom, čo robí štát. Pri každom nazretí do svojich osobných údajov sú občania na to upozornení a môžu si skontrolovať, kto sa o nich zaujímal. Úroveň korupcie v Estónsku patrí medzi najnižšie spomedzi postkomunistických štátov a predstihuje dokonca viaceré západné štáty, čo sa opäť dá čiastočne pripísať prehľadnejšej verejnej administratíve. Ochrana osobných slobôd si vyžaduje aktívnu účasť každého jednotlivca, bez ohľadu na to, do akej miery vládna moc používa e-government.

Obava z prílišnej zraniteľnosti zasieťovaných elektronických systémov existuje aj z pohľadu útoku z vonka. Estónci takú situáciu zažili v roku 2007, keď bola ich administratíva na určitý čas znefunkčnená útokmi ruských hackerov ako odveta za odstránenie sochy ruského vojaka. Aj tu však Estónci zareagovali inovatívne. V rámci domobrany Kaitseliit, ktorá existuje ako dobrovoľnícka podpora armády, vznikla skupina zameriavajúca sa na ochranu proti kybernetickým útokom. V rámci nej dobrovoľníci z radov IT expertov z privátneho sektora a vedci z univerzít spolupracujú s armádou na systematickom vylepšovaní ochrany estónskeho internetu. Estónsko je tak jednou z najlepšie pripravených krajín v prípade hrozby elektronických konfliktov.

A čo z toho vyplýva pre Slovensko? O efektívnej administratíve netreba rozprávať, treba ju spraviť. Ďalej ako k volebným programom sme sa ale ešte nedostali.

Vyšlo v denníku SME 26.2.2012