Dlhy rastú, ekonomika nie

Ekonomika eurozóny sa scvrkáva. Menová únia je v najdlhšej recesii vo svojej histórii. Ekonomický rast už nevidela rok a pol.

Aj recesia po finančnej kríze bola kratšia. Aj keď ide skôr o tú istú recesiu, lebo po poslednom „oživení“ nenastalo výraznejšie zlepšenie v nezamestnanosti. V eurozóne je momentálne bez práce rekordných 19 miliónov ľudí.

Produkt Grécka neustále klesá neuveriteľný devätnásty štvrťrok za sebou a miera nezamestnanosti sa rýchlo blíži k 30 percentám.

Krajina má napriek vlaňajšiemu bankrotu štátny dlh vyšší ako na začiatku krízy - 157 percent HDP. Horší scenár by ste v roku 2010, keď im začala Európa „pomáhať“, asi vymysleli ťažko.

Ani depresia v periférnych krajinách a recesia v jadre u európskych lídrov paniku a potrebnú reflexiu zatiaľ nevyvoláva.

Namiesto vyčistenia európskeho bankového Augiášovho chlieva, radikálnej deregulácie a okresania verejných výdavkov sa na potápajúcej sa lodi s čoraz nacionalistickejšou posádkou halucinuje o nových odvážnych integračných projektoch.

Francúzsky prezident François Hollande chce vytvorenie európskej „ekonomickej vlády“, spoločné dlhopisy a odstránenie daňovej konkurencie.

Je zlým vtipom, že práve on, prezident krajiny, ktorá neschopnosťou naplniť vytýčené konsolidačné ciele spravila z fiškálneho kompaktu rovnaký zdrap papiera, akým bol Pakt stability a rastu, zo zlej ekonomickej situácie viní radikálne šetrenie v eurozóne.

Nielen jemu ušlo, že verejné výdavky eurozóny medzi rokmi 2007 a 2012 narástli nominálne, reálne a aj ako podiel na HDP. A tak kým ekonomika nerastie, štátne dlhy rastú utešene.

Preto raz, keď prestanú fungovať sľuby z európskej centrálnej banky, sa poriadne šetriť naozaj začne. No už tvrdo a bez lásky.
 

Sme, 19.5.2013