Naspäť do „dobrých“ rúk

Po navrátení SPP do dobrých (rozumej svojich) rúk vláda Róberta Fica zvažuje možnosť ovládnuť aj väčšiu časť podielu v Slovenských elektrárňach. Tie dal ich väčšinový majiteľ ENEL do predaja a štát má predkupné právo.

Tri dôvody, prečo daňovníci, spotrebitelia a tým pádom vlastne všetci občania na prevode SPP nazad do pevného zovretia politikov prerobia, až na pár vyvolených, sme popísali tu. Len doplňme, že premiér sa zámerom dotovať ceny plynu pre vyvolené firmy ani nijak netajil.

SPP malo pre rozpočet tú „výhodu“, že odkup priamo nestál ani euro. Štát spolu s aktívami prevzal aj časť dlhu a noví investori boli radi, že sa zbavili nie príliš lukratívnej spoločnosti takpovediac zadarmo. Nie že by to bol pre občanov obed zadarmo – odhodlanie robiť sociálnu (a stranícku) politiku cez dumpingové ceny plynu schytá rozpočet najskôr nižšími dividendami, neskôr možno potrebou sanovať chátrajúcu firmu priamo z daní. Ale je veľká šanca, že tu v tej dobe už bude dávno iná vláda a teda je to dnes politicky bezbolestné riešenie.

Nie sú to reči do vetra. Na prelome tisícročí dosahovalo štátne SPP z distribúcie a predaja zemného plynu prevádzkovú stratu blížiacu sa 20 miliardám slovenských korún (pre porovnanie, to je viac ako 10 % príjmov vtedajšieho štátneho rozpočtu!). A to ešte nepočítame poskrývané míny, ako napríklad slávne zmenky ministra a šéfa SPP Duckého. Paradoxne (pre tých, čo nepoznajú fungovanie štátnych podnikov), resp. logicky (pre tých, ktorí ho poznajú), po privatizácii príjmy štátu od SPP boli vyššie, ako počas 100 % štátneho vlastníctva.

Slovenské elektrárne budú pre daňovníkov akútnejší problém. Odpredaj štátu za 0 eur asi nehrozí a  zohnať pár stoviek miliónov v časoch, keď sa rozpočet pláta už aj zdaňovaním bezdomovcov, nebude jednoduché. Je preto možné, že pôjde opäť iba o silácke reči ako v prípade jednej zdravotnej poisťovne.

Vláda už pri snahe zvýšiť príjmy cez dane doletela ďalej ako Enterprise. Ale súčasné manévre so zákazom cigár, ako daňovo uznateľného marketingového výdavku, sú už len posúvaním posledných príjmových miliónikov v 28-miliardovom kufri verejných financií. Preto sa začalo konsolidovať cez štátne podniky. V lepšom prípade cez privatizáciu (Telekom), v horšom vysávaním budúcich príjmov cez superdividendy (budúce dividendové výnosy umelo prenesené do súčasnosti) a ad hoc poplatky (osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach).

Posilnením úlohy nominantov vlády dôjde k ešte väčšiemu narušeniu trhu v energetike.  Netreba pri tom zabúdať, že aj 100 % štátom vlastnené Slovenské elektrárne mali podobne ako SPP „zaujímavú“ históriu, spojenú so skrachovanou Devín bankou.

Tento energetický kolos na konci 90. rokov operoval so stratou niekoľko miliárd Sk (a to ešte ich súčasťou bol zlatý oslík otras sa SEPS). V privatizačnom roku 2005 (boli vlastne tri, od 2004 do 2006) EBITDA (zisk pred započítaním úrokov, zdanenia, odpisov a amortizácie,) dosahoval necelých 100 mil. eur, vo všetkých nasledujúcich sa pohyboval zhruba medzi 500-800 miliónmi. Za sedem rokov SE preinvestovali 3,3 miliardy eur.

Nezaberie ani obľúbená formulka o tom, že „súkromník“ nešťastným Slovákom zodvihol ceny elektriny a na tom vylepšil svoje čísla. Pred vypuknutím krízy síce cena silovej elektriny (to je tá, ktorú vyrobí elektráreň, pred príchodom do zásuvky sa na ňu nabalia ešte rôzne poplatky za distribúciu a pod) vyletela hore, ale od konca roku 2008 zažíva cena strmý pád až do historických hlbín. Na účtoch za elektrinu sa to síce neprejavilo, ale to je už iný príbeh o regulovaných poplatkoch, OZE, či dotovaných Novákoch.

Graf: vývoj ceny elektriny na pražskej energetickej burze

 
Apropo Mochovce. Áno, ENEL mešká, do značnej miery kvôli meniacim sa bezpečnostným kritériám v súvislosti s Fukušimou. Ale štát ako vlastník začal Mochovce 1,2 stavať v roku 1981 a dokončil ich  po 17 rokoch a Mochovce 3,4 začal stavať v roku 1987 a nebol ich schopný dokončiť vôbec.

Dúfajme, že zámer odkúpiť časť elektrární je len prázdny bluf. V opačnom prípade by to bol na stupnici zlých krokov tejto vlády jeden z tých najhorších.