Továrne na zdravotníkov

Téma nedostatku zdravotníkov sa vo verejných diskusiách už pár rokov objavuje a v dôsledku starnúcej populácie si od nej pravdepodobne ešte dlho neoddýchneme. Dôležitou súčasťou témy je príchod nových zdravotníkov do systému. V minulosti sme už písali o tom, ako sa niektoré krajiny snažia prilákať zahraničných zdravotníkov, v tomto texte sa bližšie pozrieme na schopnosť štátov vychovávať vlastný zdravotnícky personál.

V lekároch excelujeme...

Údaje, z ktorých vychádzame, pochádzajú od OECD a zameriavame sa na obdobie medzi rokmi 2000 a 2021 (najaktuálnejší rok, v ktorom má väčšina krajín dostupné dáta). Zaujímať nás bude nielen súčasný stav, ale aj vývoj naprieč týmto obdobím, a to ako u lekárov, tak aj u zdravotných sestier.

Graf 1: Počet absolventov lekárskych fakúlt na 100 000 obyvateľov v roku 2021
Poznámka: pre Dánsko, Grécko, Francúzsko a Kolumbiu boli najaktuálnejšie dostupné dáta z roku 2020; pre Island z roku 2019; pre Luxembursko boli nedostupné.
Zdroj: OECD

V roku 2021 patrilo Slovensko medzi krajiny, v ktorých lekársku fakultu ukončilo najviac študentov (vzhľadom na počet obyvateľov) spomedzi krajín OECD. S počtom 19,17 absolventa sa umiestnilo na 5. mieste z 37 skúmaných krajín, predbehlo ho len Lotyšsko (27,33), Írsko (26,03), Dánsko (22,02) a Litva (20,39). Naopak najmenej mladých lekárov vzdelávanie ukončilo v Japonsku (7,18), Izraeli (6,80) a Čile (2,54).

Slovensko tak v roku 2021 vyprodukovalo najviac nových lekárov vzhľadom na počet obyvateľov spomedzi krajín V4. Najviac sa nám priblížilo Česko (17,04), po ktorom nasledovalo Maďarsko (16,21) a Poľsko (13,42). 

V prípade Slovenska je však potrebné mať na pamäti, že nezanedbateľná časť (viac ako tretina) absolventov slovenských lekárskych fakúlt (LF) pochádza zo zahraničia a po ukončení štúdia mnoho z nich odchádza späť do domovskej alebo inej krajiny. Ide o komplikovanú tému, do ktorej vstupuje vysoký dopyt po lekároch v slovenskom zdravotníctve na jednej strane a prestíž v rebríčkoch a dodatočné finančné prostriedky, ktoré zahraniční študenti LF prinášajú, na strane druhej. Jej rozlúsknutie presahuje rámec tohto komentára, vysoký podiel zahraničných študentov na slovenských LF však z istej časti vysvetľujú nedostatok lekárov v našom zdravotníctve napriek vysokému počtu absolventov. 

Zaujímavá však je aj zmena v počte absolventov počas skúmaného obdobia. Úplne najvyšší nárast v počte absolventov na počet obyvateľov medzi rokmi 2000 a 2021 zaznamenalo Lotyšsko, ktoré dnes vychováva najviac medikov spomedzi skúmaných krajín. V roku 2000 pritom Lotyšsko malo len 3,59 absolventa medicíny na 100 000 obyvateľov, dnes je to teda o 23,74 absolventa viac, čo je nárast o 661 %. Až pomerne ďaleko za Lotyšskom nájdeme Dánsko s navýšením o 13,72 absolventa a Litvu s navýšením o 13,50. Slovensko si v tomto indikátore však tiež nepočínalo zle – nárast o 8,37 absolventa (o 77,5 %) medzi rokmi 2000 a 2021 ho radí na 7. miesto spomedzi skúmaných krajín. 

...a v sestrách prepadáme

Na rovnaké ukazovatele sme sa pozreli aj v prípade sestier. V tomto prípade sme pracovali s indikátorom „Nursing graduates“ (absolventi ošetrovateľstva). Ten podľa OECD hovorí o „počte študentov, ktorí získali uznávanú kvalifikáciu potrebnú na to, aby sa stali licencovanou alebo registrovanou sestrou. Ide o absolventov programov ošetrovateľstva vyššieho aj nižšieho stupňa, absolventi magisterského alebo doktorandského štúdia nie sú zahrnutí [z dôvodu dvojitého započítavania].“ Keďže systém zdravotných sestier je o niečo viac diferencovaný než v prípade lekárov, môže byť porovnávanie krajín zložitejšie (aj z dôvodu komplikovanejšieho reportovania údajov). Približný obraz o výchove zdravotných sestier nám však dostupné údaje poskytnú. 

Graf 2: Počet absolventov ošetrovateľstva na 100 000 obyvateľov v roku 2021
Poznámka: pre Dánsko a Grécko boli najaktuálnejšie dostupné dáta z roku 2020; pre Island z roku 2019; pre Kanadu z roku 2017.
Zdroj: OECD

Jednoznačným víťazom v tejto metrike je Fínsko, ktoré v roku 2021 malo až 211,5 absolventa na 100 000 obyvateľov. Takmer o polovicu menej mala Austrália na druhom mieste (115,72), za ktorou nasledovalo Švajčiarsko s 112,61 absolventami. Na druhej strane grafu potom nájdeme Luxembursko s 12,81, Čile s 10,94 a Kolumbiu s 8,05 absolventmi. Prvé Fínsko tak v roku 2021 malo o viac než 26-krát viac absolventov než posledná Kolumbia. 

Zatiaľ čo v počte absolventov LF si Slovensku v medzinárodnom porovnaní počínalo solídne, v porovnaní počtu absolventov ošetrovateľstva patríme medzi najslabšie krajiny. Hodnota 24,27 absolventov na 100 000 obyvateľov nás radí až na 30. miesto spomedzi 37 skúmaných krajín. Naviac  nie všetci absolventi ošetrovateľstva následne vykonávajú prácu zdravotnej sestry, resp. ju nevykonávajú na Slovensku. Podľa niektorých zdrojov ostáva na Slovensku toto povolanie vykonávať len okolo 40% absolventov ošetrovateľstva. 

Z pohľadu zmeny medzi rokmi 2000 a 2021 si najlepšie počínalo Fínsko, ktoré ročný počet absolventov navýšilo o 142,55. Na druhom mieste je s menej ako polovičným počtom Grécko (70,56) a Austrália (65,28). Naopak najhoršie si počínalo Maďarsko (-8,33), Luxembursko (-17,67) a Slovensko, na ktorom počet absolventov ošetrovateľstva na 100 000 obyvateľov krajín klesol až o 29,62 absolventa, teda o 55 %. Znižujúci sa počet absolventov spojený s nízkou mierou ich udržania v systéme sa na dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti prejavuje už dnes. V najbližších rokoch pritom budeme v dôsledku demografickej zmeny potrebovať zdravotných sestier čoraz viac. 

Na zabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov neexistuje jedno zázračné opatrenie. Budeme musieť nájsť kombináciu politík, ktoré nových lekárov a zdravotné sestry presvedčia ostať pracovať na Slovensku. Nemusíme však začínať od nuly, na „zelenej lúke“ – napríklad Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) sa v roku 2021 v jednej zo svojich správ zameral na stredné školstvo v oblasti zdravotníctva. NKÚ okrem iného konštatuje, že počet prihlášok na stredné zdravotnícke školy v odbore praktická sestra výrazne prevyšujú počet prijatých žiakov. Jedným z hlavných dôvodov je pritom nedostatočná kapacita týchto škôl, t. j. nedostatočné alebo nevyhovujúce priestory. Rozšírenie kapacít by tak mohlo viesť k vyššiemu počtu absolventov ošetrovateľstva. 

Graf 3: Vývoj počtu prijatých prihlášok celkom a v odbore zdravotnícky asistent/praktická sestra
Zdroj: NKÚ

Výzvou však bude aj absolventov následne udržať v systéme a zlepšiť tak súčasnú slabú retenciu. Pomôcť môže moderné pracovné prostredie, stabilita (politická a finančná) v sektore a – v prípade sestier – aj vyššie platy a širšie kompetencie. Snažiť sa o posun vpred je však absolútne kľúčové – prognózy totiž hovoria, že nečinnosť sa nám už v najbližších rokoch škaredo nevyplatí. Pozitívnou správou však je, že existujú krajiny, ktorým sa darí dosahovať pomerne vysoké čísla absolventov, a ktoré dokázali tieto počty naprieč rokmi zvyšovať. Aj inšpirácia v zahraničí môže pomôcť k tomu, aby sa slovenské zdravotníctvo postupne nezhoršovalo. 

25.09.2024, Ozdravme