Ukrajinci krvou, my pohodlím

Z pohľadu ekonomických škôd svetová vojna už vypukla.

Putinov plán Barbarossa sme mali celé týždne ako na podnose, no odmietli sme mu uveriť. Nepasoval do nášho sveta, v ktorom sa vojny odohrávajú len na územiach diktatúr a vedú ich primárne miestni občania medzi sebou. Šok je o to väčší, že mnohí z nás majú s Ukrajinou osobné väzby cez rodinu, či kolegov. Ich sídliská vyzerajú ako naše sídliská.

Napriek tomu tento konflikt vnímame hlavne cez obrazovky. Ruské rakety padajú hneď vedľa, ale zároveň stále ďaleko. No ekonomická vojna už vypukla a v nej sme frontovými účastníkmi. Hospodárske škody budú dosahovať vojnové rozmery.

V médiách sa používa termín „sankcie“, ale ten situáciu nepopisuje dostatočne. Sme svedkami postupného odstrihnutia Ruska od priameho napojenia na globálnu ekonomiku. Tok financií, tovarov a služieb sa deň po dni spomaľuje – lietadlá nelietajú, kontajnerové spoločnosti do Ruska prestali voziť a naopak, britskí dokári odmietajú vykladať ruské lode. Svoje služby pretínajú aj svetové softvérové spoločnosti. Bary vylievajú ruskú vodku. Ruská ropa sa obchoduje oproti ostatným s obrovskou zľavou, pretože Rusi, v čase písania tohto textu, nevedia predať veľkú časť produkcie. Sankcie prichádzajú zvrchu, odmietanie ruských výrobkov zospodu.

Najskôr dobré správy – bez ruskej ekonomiky svet prežije. Napriek sústavnému vytvárania obrazu svetovej dôležitosti tvorí ruská ekonomika zhruba 2 % globálneho HDP. To je zhruba jedno Španielsko, prípadne dvakrát Poľsko.

A teraz tie zlé. Ekonomické odpojenie Ruska je ako kameň hodený do rieky. Voda ho obtečie, no rozvíri sa. Západná ekonomika prišla o množstvo aktív, financií, aj obchodných liniek. Zavretá fabrika je ako žiadna fabrika. Firmy opúšťajú fabriky v krajine, zatvárajú kancelárie. Na miestnych letiskách stojí zhruba 500 zahraničných lízingových lietadiel, ktorých návrat je otázny.

Nad tým všetkým stoja energie a potraviny. Ruská ropa aj plyn sú z dlhodobého hľadiska nahraditeľné, no z krátkodobého hľadiska sme už teraz svedkami cenového masakru. Spotová cena zemného plynu v holandskom hube za 2 týždne narástla o 156 % a za posledný rok o 1100 %. Ropa, či uhlie podobne. Produkcia zatiaľ stále prúdi, no trhy sa už začínajú správať, ako keby boli rúry z Ruska odstavené. Rast cien energií z roka 2021 bol len rozcvička.

Situácia s potravinami je podobne vážna. Ukrajina s Ruskom patria k najväčším exportérom obilnín. Ukrajinci potrebujú čoskoro zasiať a uvoľniť kľúčový prístav v Odese. Rusi si bez prístupu k financiám a lodným dopravcom môžu robiť z obilia kôpky na námestiach, väčšina smeruje po mori do Egypta, Turecka a viacerých afrických a ázijských štátov. Ak by nebodaj prišlo ku kontaminácii úrodnej ukrajinskej pôdy kvôli poškodeniu jadrových elektrární, či použitím „špinavej“ bomby (pred ktorou varujú ukrajinské bezpečnostné služby), dopad na globálny trh by trval roky. Najväčší dopad bude na rozvojové štáty, najmä v Afrike.

Aj keby sa všetky boje zastavili zajtra a ruskí vojaci zase odtiahli nazad na svojich hrdzavých kamazoch a všetky oficiálne sankcie sa zrušili, to čo sa stalo, sa už len tak neodstane. Rusko sa už na svetových trhoch stalo Severnou Kóreu, teda extrémne rizikovým obchodným partnerom. Uzatvorenie akéhokoľvek dlhodobejšieho kontraktu na čokoľvek ruské bude v západnom svete len pre hazardérov.

A to sme ešte neskončili. Ukrajinskí utečenci budú z dlhodobého hľadiska vítanou infúziou mladých ľudí do vymierajúcej Európy, no úvodné náklady na ich začlenenie budú obrovské. Zároveň sa rozbieha kolo zbrojenia, aké sme v Európe nemali od konca studenej vojny. Ukrajinci za 10 dní zničili Rusom toľko tankov, koľko má celé Nemecko v prevádzkovom stave. Viac nakúpených tankov v armáde znamená menej  iných štátom poskytovaných služieb, či dôchodkov alebo sociálnych dávok.

Stačí však jeden pohľad na Ukrajinu a sebaľútosti by mal byť koniec. V porovnaní s tým, čo zažívajú Ukrajinci, má však naša pomoc (a aj pomoc ďalších krajín) vyčíslená poklesom nášho ekonomického pohodlia stále nízku cenu.

Otázne však je, nakoľko budeme ochotní znášať aj takúto formu „boja“. Prvotné nadšenie pomáhať bude postupne ochabovať. Zábery ohorených panelákov sa opozerajú. Všetko bude následne závisieť od toho, či náš zhoršený životný štandard budeme chápať ako poplatok za našu budúcu bezpečnosť a novú ekonomickú éru pomenujeme „Putinova drahota“.  Alebo si povieme, že sa nás to vlastne netýka, a Rusko rýchlo zavoláme späť do svetovej ekonomiky, aj s jeho lacným plynom, vodkou a štedrými sponzormi futbalových klubov a trolích fariem.

.týždeň, 7.3.2022