Zazvonil umieračik náhlym zmenám predpisov s vplyvom na podnikateľov?

Aj právne predpisy s nižšou právnou silou majú častokrát významný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jedným z nich je úprava stravného pre zamestnancov. Na základe zákona o cestovných náhradách Ministerstvo práce pravidelne sleduje index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a na jeho základe upravuje výšku stravného. Od tejto výšky sa odvodzuje nielen výška stravného na služobných cestách, ale aj výška príspevku na stravovanie. Od januára 2022 do júna 2023 bude už štvrtýkrát menená výška stravného. Táto suma sa významne zvýšila, keď pred májom 2022 bola výška stravného 5,1 eur, od júna 2023 má byť na úrovni 7,3 eura, t. j. nárast o 43,1 %. Zvýšená suma stravného sa pretavuje aj do nákladov, ktoré má zamestnávateľ spojené so stravovaním zamestnancov. V prípade stravovacích poukážok sa ročné náklady zamestnávateľa na stravovanie v rokoch 2022 až 2023 zvýšili o 209,3 eur na zamestnanca. Najvyšší príspevok na stravovanie sa pretavil do zvýšenia ročných nákladov až o 278,3 eura. Tento nárast je síce legitímny vzhľadom na rast cien jedál, avšak problémom je legislatívny proces, ktorý účinnosti opatrení predchádza.

Od roku 2016 bolo už sedem úprav súm stravného, ktoré nadobúdali účinnosť rôzne. Len v jednom prípade to bolo v januári a v jednom prípade v júli. Okrem obdobia účinnosti je významným determinantom aj čas, ktorý majú podnikatelia na zapracovanie zvýšených nákladov do rozpočtov firiem. Prvým znakom možnej zmeny súm stravného je zmena inflácie, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR. Koľko podnikateľov však pravidelne sleduje tieto údaje? V legislatívnom procese sa zmena inflácie pretaví do predbežnej informácie, v rámci ktorej je verejnosť informovaná, že sa plánuje meniť výška stravného. Tento materiál síce vypočítava zmenu výšky stravného, avšak neobsahuje predpokladanú účinnosť zvýšenia. Z predbežnej informácie sa prechádza do medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého je už aj informácia o dátume účinnosti opatrenia. Priemerný rozdiel medzi dobou od účinnosti opatrenia a začiatkom medzirezortného pripomienkového konania v rokoch 2016 – 2023 bol 61 dní. Avšak nie všetci podnikatelia sledujú podrobne legislatívny proces. Záväzným zdrojom informácií o právnej úprave je Zbierka zákonov. Zverejnené informácie o novej sume stravného boli v Zbierke zákonov pred účinnosťou zverejnené v priemere len o 16 dní skôr. Zvýšenie stravného v roku 2016 a 2018 bolo zverejnené Zbierke zákonov len 7 dní pred účinnosťou právnej úpravy. Rozdiel medzi účinnosťou a platnosťou zvýšenia stravného k júnu 2023 je tiež len 12 dní. Zákon však predpokladá, že by sa malo dbať na to, aby bola táto doba primeraná, najmenej 15 dní.⁴ V prípade, že niekto nesleduje pravidelne legislatívne zmeny alebo nezískava pravidelný monitoring legislatívnych zmien, nemá šancu zachytiť túto legislatívnu zmenu.

Takéto náhle zmeny legislatívy v priebehu roka narúšajú pripravené rozpočty podnikateľov, ale aj verejnej správy. Dnes intenzívnejšie ako inokedy, z dôvodu kumulácie viacerých kríz ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie. Súčasne zamestnávateľov môže stáť nepozornosť ešte aj viac peňazí, vzhľadom na to, že sa finančný príspevok na stravovanie vypláca dopredu. Podľa zistení Mihála, ak by zamestnávateľ toto zvýšenie zohľadnil až neskôr, tak podľa výkladu Ministerstva financií SR sa doplácaná časť príspevku musí zamestnancom zdaniť a zodvodniť.⁵

Poslanci schválili pravidlo, že parlament od mája 2023 bude musieť stanoviť účinnosť zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie 1. januára alebo 1. júla. Hneď v máji sa Ministerstvu práce podarilo porušiť zákonom stanovené pravidlo, keďže nové opatrenie o sumách stravného nadobudne účinnosť k 1. júnu 2023. Aj pred ôsmimi rokmi schváli poslanci pravidlá pre nový parlament a vládu, podľa ktorých sa malo zabrániť nepriamym novelizáciám. Zámer síce znížil tento fenomén slovenskej tvorby zákonov, avšak nezabránil mu.

Až aplikačná prax ukáže ako záväzne sa bude aplikovať stanovená účinnosť právnych predpisov s vplyvom na podnikateľské prostredie. Súčasne výzvou zostáva aj dodržiavanie minimálnej doby medzi zverejnením právneho predpisu v zbierke zákonov a jeho účinnosťou. Tá by mala byť minimálne 15 dní ako to predpokladá zákon, otázkou tak ostáva, kto nesie zodpovednosť za jej porušovanie, a či by sa tým nemal zaoberať napríklad aj Ústavný súd SR.