INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V roku 2006 sa po privatizácii Slovenských elektrární stal taliansky Enel vlastníkom 66 % jej akcií. Slovenská republika za tento predaj zinkasovala 840 miliónov eur.

Potvrdené. Energetický gigant E.ON zakonzervuje paroplynovú elektráreň v Malženiciach. Hoci elektráreň za 400 miliónov eur uviedol do prevádzky len pred dva a pol rokom, prevádzka sa ukázala nerentabilná a pre E.ON je výhodnejšie elektráreň nateraz úplne odstaviť.

Elektrina bude lacnejšia a zároveň drahšia. Aspoň také sú zvažované kroky vlády.

Produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov je jedným z leitmotívov bruselskej politiky.

Nedávna dohoda so spoločnosťou US Steel a neustále vírenie vody okolo novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach verejnosti na chvíľu pripomenuli, že tu máme akýsi trh s elektrinou. Politikov mimoriadne láka zasahovať do tohto trhu. To sa potom prejavuje aj na našich účtoch.

Okrem neúnavného boja s finančnými špekulantmi, ktorí neustále kujú úklady proti eurozóne, Brusel nezabúda ani na boj proti uhlíku vo vzduchu. 

Určite vám neušli prebiehajúce protesty v Bulharsku proti vysokým cenám energií. Z trocha nejasných dôvodov hnev smeruje na český ČEZ, hoci ceny elektriny sú v Bulharsku regulované štátom, tak ako prakticky v celej EÚ.

Je tomu sotva pár rokov, čo zemný plyn z bridlicových ložísk spustil v USA revolúciu, ktorá postupne mení energetickú mapu sveta. Ak ani tá nezažehnala obavy pesimistov (a „slávneho“ Rímskeho klubu) z vyčerpania uhlíkových palív, je na poradí dňa ďalšia, s ešte väčším potenciálom.

Fosílne palivá sú väčšinou vnímané v negatívnom kontexte, minimálne keď je reč o ekológii. Energia sa z nich dostáva spaľovaním, ktoré produkuje popri klimatológmi obávanom oxide uhličitom aj sadze, oxidy síry a ďalšie obávané látky. Ich ťažba, preprava a skladovanie (najmä v prípade ropy) predstavuje značnú ekologickú záťaž. Ich nie práve najrovnomernejšie rozloženie na Zemi je zdrojom menších či väčších konfliktov.

Trh s povolenkami na emisie CO2 je hlavným prvkom politiky „cap and trade“ (limituj a obchoduj) a vlajkovou loďou EÚ v jej boji proti klimatickým zmenám.