INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Slovensko ešte stále nevie, či štát odkúpi časť Slovenských elektrární, alebo nie. Aspoň však zatiaľ slávnostne prebral pod správu gabčíkovskú elektráreň. O opačnej možnosti, teda o vymanení výroby elektriny spod kontroly politikov, sa nehovorí.

Posledná kauza s doplatkom pre OZE a KVET len potvrdzuje, že hlavným generátorom neistoty v „strategickom“ energetickom odvetví je štát.

Známa pesnička: Európu trápia vysoké ceny energií v porovnaní s USA a už aj viacerými ázijskými štátmi. Slovenské firmy trápia najmä vysoké ceny elektriny, ktoré patria k najvyšším v Európe.

Pred pár dňami sa takmer nepovšimnuté zjavilo vyhlásenie SPOROPS – Spoločnosti rozumných spotrebiteľov Slovenska.
 

Politika znižovania emisií v Európe dosiahla absurdné rozmery a prejavy. Minuté peniaze by sa dali použiť neporovnateľne efektívnejšie.

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) štát podporuje formou povinného výkupu ich produkcie elektriny za ceny, ktoré určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Povinný výkup realizujú regionálne distribučné spoločnosti, ktoré ďalej elektrinu dodávajú konečným spotrebiteľom. Vďaka regulovaným cenám distribučným spoločnostiam v praxi vznikajú straty, keďže tržby súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi nestačia na platby za povinný výkup elektrickej energie od „zelených“ elektrární.

Po navrátení SPP do dobrých (rozumej svojich) rúk vláda Róberta Fica zvažuje možnosť ovládnuť aj väčšiu časť podielu v Slovenských elektrárňach. Tie dal ich väčšinový majiteľ ENEL do predaja a štát má predkupné právo.

Aj áno, aj nie. Existujú dobré dôvody nerozhádať si Gazprom a tu je jeden z nich. Tabuľka zo záverečnej správy EUSTREAM 2012 hovorí jasne:

Európska únia je v politickom svete boja proti uhlíku globálnym lídrom (v tom reálnom sú lídrom Spojené štáty). Limity, kvóty, regulácie, dotácie, povolenky a automatické presadzovanie jednej verzie teórie o globálnom otepľovaní bez objektívnej diskusie je silným trendom, ktorý v Bruseli len tak skoro neodznie.