INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

„Vyvážanie“ zisku zahraničnými firmami je obľúbenou témou formálnych aj neformálnych diskusií na Slovensku. Niekedy dokonca začujeme pojem ako novodobý „kolonializmus“. Celá diskusia je pritom postavená na nesprávne pochopených pojmoch zisk a hodnota. Ak k tomu prirátame ešte peniaze, argumentačný guláš je navarený.

Najväčšou daňovou kauzou roka boli írske daňové úľavy pre firmu Apple, ktoré Európska únia označila za nelegálne. Obvinila írsku vládu, že poskytnutím nízkych daňových sadzieb firme umožnili čerpať výrazné konkurenčné výhody oproti iným firmám. Hoci sa EÚ javí ako spravodlivý arbiter, prípady z minulosti dokazujú, že aj samotná EÚ sa v oblasti súťažného práva dostala do problémov.

 CETA – dohoda o voľnom obchode s Kanadou sa takmer zasekla. Najskôr to vyzeralo, že treba už len formalitku v podobe ratifikácie, potom to vyzeralo na skoro totálne stroskotanie na Valónsku, aby sa vzápätí pod uviaznutú zmluvu podarilo dostať podpisy.

 Tému nerovnosti dokázali v spoločnosti na chvíľu prekryť snáď len Pokémoni. Je obľúbenou témou diskusií, najmä keď sme presvedčení, že sme na tom horšom konci.

 Apple platí dane. Veľa daní. Firma Apple vyššiu efektívnu daňovú sadzbu, ako nejedna európska firmy. V roku 2015 dosiahla efektívna daňová sadzba Apple 26,4%, v roku 2014 (keď zanikla kontroverzná daňová dohoda s írskou vládou) 26,1% a rok pred tým to bolo 26,2%. Za rok 2015 Apple zložil daňovákom 19 miliárd dolárov.

Európska komisia (EK) publikovala Európsku agendu pre zdieľanú ekonomiku (European agenda for the collaborative economy). V nej zdôrazňuje, že zdieľaná ekonomika je veľkou príležitosťou pre budúci rast Európy, vznik nových pracovných miest a rozvoj inovácií. Odhaduje sa, že aj keď zdieľaná ekonomika má dnes hodnotu 28 miliárd eur, v budúcnosti by sa mohla vyšplhať až na 572 miliárd. Aby však bolo možné dosiahnuť tento potenciál, je potrebné vytvoriť flexibilné a priaznivé regulačné prostredie v rôznych jej oblastiach.

Spomínate si na tzv. „Junckerov fond“? V dávnych časoch, ešte keď Grécko nebolo tretí krát skrachované a kvantitatívne uvoľňovanie bolo len americkým huncútstvom, teda v roku 2014, sa v EÚ diskutovalo o ekonomickom raste.

Podľa pravidiel, vyostrených na vrchole suverénnej dlhovej krízy v Eurozóne, vlády, ktoré opakovane zlyhali pri plnení si svojich povinností pri znižovaní deficitu a dlhu môžu čeliť pokutám.

Európe sa o tomto čase snáď podarilo chytiť dych z britského referenda. Hoci vôbec nie je jasné, kto a kedy na britskej strane stlačí tlačidlo na signalizáciu odchodu, nezaškodí sa pozrieť na možnosti porozvodového obchodného usporiadania. Teda na jedno konkrétne – dohodu o voľnom obchode.

Európsku úniu čaká o pár dní veľká udalosť. Podľa výsledku to bude udalosť roka, alebo udalosť desaťročia. Referendum o Brexite.