INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Regionálne rozdiely nie je niečo, čo sa dá ľahko odstrániť. Špeciálne na Slovensku, ktoré nezažilo poriadnu urbanizáciu a máme obyvateľov roztrúsených v 3000 obciach po celom Slovensku, kde je navyše každý pripútaný vlastníctvom k svojej nehnuteľnosti.

Výstražným prstom by nám mala byť nepodarená konvergencia medzi západným a východným Nemeckom.

Ako práca môže zvíťaziť nad kapitálom bez toho, aby sme zažili ďalší červený október.

Štatistický úrad oznámil prelomenie jednej zaujímavej hranice: priemerná mesačná mzda dosiahla vlani 1013 eur. Na prvý pohľad dobrá správa, ktorá však vyvoláva skôr negatívne vášne. Časť Slovenska je čoraz pevnejšie nastavená na víziu sveta, v ktorom proti Slovensku konšpirujú temné sily. Jedným z prejavov sú aj zdanlivo nízke mzdy.

Aktuálny návrh na odstránenie nezmyselnej byrokracie pri zamestnávaní cudzincov (v médiách označovaný ako „zjednodušovanie zamestnávania cudzincov“) vytiahol opäť do pozornosti diskusie o výške miezd na Slovensku. Opäť padajú otázky, prečo sú mzdy v Peugeote za „tú istú“ prácu nižšie, ako vo Francúzsku. Vysvetlenie nie je na jednu vetu, a ten kto ho chce pochopiť, musí sa zamyslieť dlhšie ako na jedno pivo. 

Pre ekonómov to je jednoduchá matematika. Zamestnávateľ „oceňuje“ pridanú hodnotu zamestnanca odmenou. V závislosti od „vzácnosti“ jeho práce. Rozdelenie pizze na 8, 12, 14 kusov nemá vplyv na veľkosť pizze. Dobrovoľnosť 13. a 14. platu, a ich oslobodenie od odvodov a daní, však niektorým odborníkom dostačuje na zmenu názoru na tento návrh. Mne nie.

Príchod jedného Jaguára nezdvihne slovenské mzdy na úroveň londýnskych. No neznamená to, že sú slovenskí zamestnanci obeťou nespravodlivosti a mali by hneď zarábať ako ich západní kolegovia.

Ak sa akoukoľvek intervenciou pokúsime zvýšiť mzdy nad trhovú úroveň, povedie to len k jednému dôsledku – zániku pracovných miest a krachu zamestnávateľov.
 

Pred časom médiami opäť prebehla neraz pripomínaná štatistika. Podľa nej majú v rámci EÚ slovenskí zamestnanci slušnú produktivitu práce, ale hlboko podpriemerné mzdy.

Vláda chystá ďalšie kolo zvyšovania minimálnej mzdy. Dokonca tento návrh zaradila do svojho druhého sociálneho balíčka. Ťažko by ste však hľadali viac asociálnu politiku ako zvyšovanie minimálnej mzdy. Minimálna mzda je v skutočnosti hlavne zákazom pracovať pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných a diskriminovaných ľudí. Verejných debát o jej zvyšovaní by sa tak nemali zúčastňovať vláda, zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, ale zamestnaní a nezamestnaní. Skutočnou minimálnou mzdou v hospodárstve totižto nie je tá legislatívne stanovená, ale jedna veľká nula prislúchajúca nezamestnaným, ktorí si kvôli minimálnej mzde nenájdu prácu. Minimálna mzda pritom nezasahuje každé odvetvie rovnako a nie každé odvetvie ju rovnako vyžaduje. Nanešťastie je však zbytočná práve v odvetviach, kde by minimálna mzda mohla fungovať (zvýšiť mzdy existujúcim zamestnancom) a neprinášať také negatívne účinky . Napríklad v automobilkách by mohla pomôcť zvýšiť mzdy, ale tam ich už majú zamestnanci pomerne vysoké aj bez minimálnej mzdy. Naopak tam, kde ľudia zarábajú málo a teda by mala komu pomôcť, nefunguje – likviduje pracovné miesta (šičky by mohli rozprávať).
 

Parlament zmietol zo stola zrušenie gastrolístkov. Proti boli vládni poslanci, vrátane známych internetových bojovníkov proti korporáciám a za práva robotníkov. Gatrofirmy môžu byť spokojné, aj naďalej budú máť svojich pár eur z výplat zamestnancov istých.