Železnice pod tlakom trhu

Dobytčáky, koženkové vagóny, štátny moloch ... Osobný železničný dopravca nebol u verejnosti nikdy príliš obľúbený a aktuálna vládna akcia „vlaky zadarmo“ železničné PR bohvieako nevylepšila.

Rôznej kritike politiky osobnej železničnej dopravy sme sa venovali napríklad v článku Drahé vlaky zadarmo, či v policy note Ako znižovať výdavky v oblasti: Podpora osobnej železničnej dopravy. Na vydýchnutie ponúkame drobnú pochvalu. ZSSK avizovali, že v komerčných* IC vlakoch zavedú variabilnú cenovú politiku, alebo tzv. yield management. To znamená, že cena (internetového) lístka nebude pevne daná, ale bude kolísať podľa dopytu po konkrétnom spoji. Na podobný systém sme zvyknutí najmä pri aerolíniách, ale je stále bežnejší aj vo vlakovej doprave.

Je to veľmi pekná ukážka toho, ako by systém železničnej dopravy mohol vyzerať, keby – keby štát už dávno pustil na koľajnice konkurenciu, keby prestal nakupovať výkony a používať tarifné oceňovanie, keby nepoužíval ZSSK ako sociálny podnik, keby sa nepoužívali stovky miliónov na rýchlejšie trate (po ktorých sa budú ešte roky kotúľať rozhrkané vláčiky), keby sa neudržiavali pri živote dávno mŕtve lokálky...

Možno sa vďaka konkurencii dožijeme v budúcnosti aj toho, že sa ľubovoľné lístky budú dať kupovať aj v automatických kioskoch, že nebude pri online lístkoch treba občiansky preukaz, alebo že pasažieri nebudú tráviť vo vlaku stojacom 40 minút 500 metrov pred stanicou bez jedinej informácie o tom, čo sa deje.

*IC vlaky sú prevádzkované ako nedotované, ale keďže samotné ZSSK má väčšinu príjmov z dotácii, je ťažko vyhnúť sa krížovým dotáciám vnútri firmy...