Odhalenie kampane Bohatšie Slovensko

Dňa 27.2.2013 INESS zorganizoval tlačovú konferenciu, na ktorej odhalil pozadie teasingovej kampane Bohatšie Slovensko.

TLAČOVÁ SPRÁVA INESS – BOHATŠIE SLOVENSKO

Slovenské verejné financie charakterizujú dva javy. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky vytvárajú každoročne nové dlhy a objem výdavkov aj napriek historickej celosvetovej kríze neustále rastie.

Graf: Výdavky štátu (v mil. eur), zdroj: www.cenastatu.sk

V roku 2013 predstavujú príjmy štátu prepočítané na priemerného Slováka (vrátane detí a dôchodcov) sumu 4 704 eur a na konci roku štátny dlh každého Slováka poskočí o 659 eur a vyšplhá sa na celkovú sumu 7 552 eur. Ak by sme uvedené sumy prepočítali na pracujúcich, ktorí reálne nesú bremeno daní a odvodov, dostaneme ročnú vyzbieranú sumu 10 857 eur na pracujúceho a dlh na konci roka vo výške 17 430 eur (pre ilustráciu: ročná superhrubá priemerná mzda dosahuje 13 060 eur).

Povedomie verejnosti o tom, aké dane a koľko ľudia odvádzajú štátu, je však mizivé. Môže za to najmä „schovávanie“ nepriamych daní do ceny tovarov a služieb, odvodovej záťaže do nákladov zamestnávateľa, či nahrádzanie slova daň eufemizmami ako registračné poplatky, poplatky za psa a pod.

Preto INESS odštartoval kampaň Bohatšie Slovensko, ktorá si kladie za cieľ zvýšiť záujem o to, aké dane ľudia štátu platia a na aké výdavky štát tieto prostriedky používa. Cieľom spotov bolo vyvolať diskusiu, koho by mohlo viac najazdených kilometrov, či registrovaných psov spraviť bohatším. Hoci mnoho diskutujúcich upozorňovalo na vzťah spotreby a plnenia štátnej kasy, väčšina Slovákov nevie, že polovicu z ceny pohonných hmôt predstavujú dane, a mnohí z nich zaplatia za svoj život ďaleko viac daní zo spotreby cigariet a alkoholu ako na dani z príjmu. Videá vo finále nasmerujú diváka na stránku Cena štátu (www.cenastatu.sk), kde si každý môže overiť, koľko akých daní platí, a na aký účel sú použité.

Kampaň bola spustená po schválení štátneho rozpočtu, v ktorom má Vláda SR ambiciózny cieľ stlačiť deficit verejných financií v tomto roku pod 3% HDP. Tento cieľ chce ale dosiahnuť intenzívnejším odčerpávaním zdrojov zo súkromného sektora. Slovensko však nebude bohatšie tým, že z toho istého koláča ukrojí štát väčší kus, Slovensko bude bohatšie vtedy, keď bude vytvárať väčší koláč. To sa dá dosiahnuť len prácou a efektívnymi investíciami.

Zvyšovanie daní a odvodov robí presný opak, oslabuje už tak chradnúcu ekonomiku. K navršovaniu príjmov štátnej kasy navyše dochádza v situácii, keď neboli prijaté žiadne hmatateľné reformy zamerané na odstránenie pretrvávajúceho plytvania a korupcie. V rámci projektu Plytvanie štátu sme zaznamenali v roku 2013 prípady plytvania v celkovej sume 168,5 mil. eur, prípady klientelizmu v celkovej sume 71,8 mil. eur a na náklady daňových poplatníkov na súdne spory z titulu zlyhania štátnych úradníkov išli 3 mil. eur. Od spustenia projektu v roku 2007 sme zaznamenali viac ako 1000 prípadov plytvania, klientelizmu či súdnych sporov s celkovým objemom presahujúcim 3 mld. eur. Zvyšovanie daňových príjmov v prostredí neefektívneho narábania s verejnými prostriedkami prirodzene znižuje motiváciu štátu hľadať voľné zdroje vo vlastných výdavkoch.

Cena štátu

Cena štátu je dlhodobý projekt INESS, ktorý na jednom mieste koncentruje presné a aktuálne informácie o jednotlivých zložkách verejných financií. Pomocou mnohých interaktívnych súčastí stránky či prepočtov všetkých položiek na pracujúceho alebo na jedného občana má projekt ambíciu zlepšiť povedomie o fungovaní a proporciách verejných financií. Projekt, ktorý presnými dátami pokrýva už 9 rokov od roku 2005 až po súčasnosť, už získal viacero zahraničných i domácich ocenení.