Ako PISA výsledky môžu skresľovať realitu o našom školstve

Celkové hodnotenie slovenských žiakov vyznieva trochu inak, ak sa ho pokúsime rozmeniť na drobné.

Minister školstva označil výsledky PISA testovania 2022 za národnú tragédiu. Aj vďaka tomu sa téma vzdelávania dostala na stránky novín a do večerných správ. Keď však opadnú emócie a za rysovací stôl zasadnú architekti reforiem, je potrebné sa na dáta z PISA pozrieť s chladnou hlavou.

Na úvod je potrebné zasadiť prepad slovenských žiakov do kontextu zvyšku sveta a starších testovaní. Nezhoršili sa len naši žiaci, ale výrazne poklesol aj priemer krajín OECD, a to vo všetkých gramotnostiach. Takže naše horšie výsledky kopírujú trend okolitého sveta.

A áno, je pravda, že slovenské výsledky sú v porovnaní s inými krajinami podpriemerné, ale také boli aj v minulých testovaniach, a to dokonca ešte viac. Napríklad v matematike sme zaostávali v roku 2015 za priemerom o 26 bodov, tento rok je to 8 bodov.

Za najväčší problém aktuálnej diskusie však považujem snahu automaticky interpretovať výsledky PISA testovaní ako hodnotenie kvality školstva. Krajiny s vyššími výsledkami majú lepšie školstvo a tie s nižšími horšie.

Lenže takéto jednoduché to zďaleka nie je. Je to, ako keby ste chceli porovnať výsledky žiakov bratislavského gymnázia so strednou odbornou školou vo Veľkom Krtíši. Rozdielne výsledky detí nebudú dané len kvalitou školy, ale aj rozdielnymi žiakmi.

Podobne aj naprieč OECD krajinami existujú veľké kultúrne, príjmové a demografické rozdiely. A preto rôzne výsledky jednotlivých krajín do značnej miery odzrkadľujú tieto individuálne charakteristiky krajín.

Napríklad v ázijských krajinách, ktoré boli historicky ovplyvnené konfuciánskou tradíciou, existuje dodnes silná vysoká prestíž vzdelávania. Ľudia v týchto oblastiach doslova veria v náboženstvo učenia sa. Vzdelávanie považujú za hodnotu samu osebe a podriaďujú jej všetko. Rodičia a aj deti sami na seba vyvíjajú silný tlak, aby dosiahli čo najvyššie výsledky. Takto namotivované detí môžu pokojne aj v podpriemerných školách dosahovať vysoko nadpriemerné výsledky.

Ďalší silný vplyv má demografia. Napríklad zo štatistík PISA vyplýva, že imigranti majú spravidla horšie výsledky ako domáci obyvatelia. Ak aj výsledky imigrantov očistíme o vplyv socioekonomického zázemia, tak majú v priemere o 11 bodov nižšie výsledky. V krajinách ako Fínsko, Švédsko a Nemecko je to o 42, 34 a 32 bodov menej.

Ak je potom v rôznych krajinách rôzny podiel imigrantov alebo sa ich počet v čase mení, tak to ovplyvňuje priemerné výsledky krajín. A to bez ohľadu na kvalitu školstva. Zjednodušene: Zmena demografie zmení priemerné výsledky.

Príkladom tohto efektu sú aj výsledky v PISA testovaní žiakov z USA. V matematike sa americké deti umiestnili jednu priečku nad slovenskými. Amerika má však etnicky a rasovo rôznorodú populáciu. Bieli obyvatelia tvoria približne 59 %, obyvatelia s hispánskym pôvodom 19 %, Afroameričania 13 % a Aziati 6 %.

Keby sme rozdelili výsledky USA podľa týchto skupín obyvateľstva a zasadili ich do medzinárodného porovnania, tak dostaneme úplne iný obrázok. Americkí Aziati sa dostanú na prvé miesto vo svete. Bieli Američania skončia na 6. mieste pred Hongkongom a Južnou Kóreou. A Američania hispánskeho pôvodu a Afroameričania budú niekde v polovici rebríčka.

Takto podané štatistiky ukazujú, že americké školstvo v skutočnosti pri väčšine obyvateľstva na tom nie je vôbec tak zle, ako sa zvykne tvrdiť, naopak, funguje vysoko nadpriemerne. Ale významne zlyháva pri vzdelávaní minorít, ktoré často čelia generačnej chudobe. Toto je extrémne dôležitá a užitočná vedomosť pri diskusiách o reformách školstva.

Vráťme sa k Slovensku. Porovnávať sa s Hongkongom a Japonskom nemá zmysel. Ale aj keď sa pozrieme na krajiny V4, je zrejmé, že so slovenským školstvom nie je niečo v poriadku. Napríklad v čitateľskej gramotnosti dosiahli slovenskí žiaci o 26 bodov menej ako maďarskí a o 42 bodov menej ako českí a poľskí žiaci. To je extrémne veľký rozdiel na krajiny s podobnou kultúrou, podobnými výdavkami na školstvo, podobne odmeňovanými učiteľmi a tak ďalej.

Keby som mal analyticky odhadnúť hlavný zdroj tohto rozdielu medzi krajinami V4, tak to nebudú iné, lepšie vzdelávacie techniky, kvalitnejšie učebnice ani dostupnejšie tablety, ale demografia.

Na Slovensku dlhodobo ignorujeme, a keď neignorujeme, tak neriešime a keď riešime, tak len veľmi neefektívne, problém s marginalizovanými rómskymi komunitami. Rómovia tvoria podľa odhadov 9,1 % populácie Slovenska, čo patrí medzi najvyššie podiely v EÚ a u detí v školskom veku to bude pravdepodobne ešte viac. Na porovnanie v Maďarsku je to 7 %, v Česku 1,6 % a v Poľsku menej ako 0,5 %.

Keďže nemáme k dispozícii presné dáta o výsledkoch PISA podľa rôznych skupín obyvateľov Slovenska, nedokážeme povedať, aká časť zaostávania našich výsledkov sa dá vysvetliť demografickým faktorom. Niekoľko skutočností naznačuje, že to nemusí byť zanedbateľná časť. Po prvé, silný vplyv socioekonomického zázemia na výsledky žiakov v PISA testovaniach.

A po druhé, najnižší socioekonomický decil slovenských žiakov dosahuje tie najnižšie výsledky z matematiky zo všetkých krajín OECD, konkrétne 330 bodov. A čo je horšie, druhý najnižší decil na Slovensku je hneď na druhom mieste (338 bodov) a dosahuje tak horšie skóre ako tie najnižšie decily ostatných krajín OECD (hneď za nami sú maďarské decily).

Ak je táto hypotéza pravdivá, tak to znamená dve veci. Po prvé, vzdelávanie v bežných školách, ktoré navštevuje väčšinové obyvateľstvo, dosahuje porovnateľné výsledky s krajinami V4. Teda na našich školách sa neodohráva úplná katastrofa, dnešné detí nie sú odsúdené na beznádejnú budúcnosť.

Po druhé, o to väčší problém máme na školách, ktoré vzdelávajú deti prichádzajúce z generačnej chudoby, a o to väčšia pozornosť by sa im mala venovať a malo by sa to stať hlavným reformným úsilím v školstve.

V súčasnosti prebieha pilotná fáza obsahovej reformy školstva, ktorá však mieri skôr na bežné až nadpriemerné školy, ktoré sa dokážu zžiť s novými pedagogickými metódami ako „bádateľský prístup“ a vzdelávanie založené na objavovaní.

Tieto metódy však nemusia byť vhodné pre slabých žiakov, ktorým chýbajú základné zručnosti a pri ktorých výskum ukazuje, že sú vhodnejšie skôr explicitné metódy vzdelávania cez priame inštrukcie. To je problém každej plošnej reformy, ktorá sa snaží nájsť jedno riešenie pre všetkých. To je nemožné v krajine s takými veľkými rozdielmi v podmienkach ako na Slovensku. 

8. 12. 2023 - Denník Postoj