INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V priebehu rokov 2018-2022 sa viackrát menili tzv. zelené ciele. Ešte v roku 2018 sa počítalo s 32% podielom obnoviteľných zdrojov (ďalej OZE) v roku 2030, teraz je to o tretinu viac, už 42,5%.

Existuje kategória „populárnych omylov“. Chybné informácie tak často opakované, že ich väčšina ľudí automaticky považuje za pravdivé.

Vlády Roberta Fica zažili jediné ťažšie obdobie, keď tá v roku 2009 naivne vkráčala do tsunami na finančných trhoch. Hlavnú porciu ťažkých časov však následne zlízla Radičovej vláda.

Prečo je na Slovensku málo elektromobilov? Pretože sú stále drahé a Slováci relatívne stále chudobní. Tak jednoduché to je. A to elektromobilom štát „pomáha“ na troch frontoch.

Energetický socializmus pokračuje. Slovenskí politici akoby si pamätali skoré deväťdesiate roky a vtedy nenávidené spojenie „liberalizácia cien“ ich doteraz strašilo. Európa sa zmieta v energetickej kríze, trhové ceny plynu či elektriny na celom kontinente sú násobne vyššie, než vo zvyšku sveta. Akurát slovenské domácnosti nesmú objektívnu realitu pocítiť. Predsa nemôžu byť politici tak „suroví“, aby im zakázali vykurovať byty na 25 °C a celú noc svietiť na vyhrievané bazény. Luxusne dotované ceny energií bez obmedzenia spotreby sú tým najhorším riešením súčasnej situácie, ktorá vyžaduje úspory a investície.

Nepripomína vám to prvé covidové dni? Najskôr ignorovanie všetkých varovných príznakov a následne panika a explózia zlých a hlúpych nápadov, pardon – „riešení“. Hovorím samozrejme o cene elektriny a plynu.

Existuje viacero spôsobov, ako znižovať emisie skleníkových plynov. Na slovenskom príklade dotácií fotovoltiky si ukážeme, ako sa to robiť nemá.

Koľko stojí fotovoltikou ušetrená jedna tona emisií CO2? Jednoducho položená otázka, na ktorú nie je jednoduchá a jediná odpoveď. V tomto texte sa obhliadneme do minulosti, na fotovoltiku, ktorá už dnes elektrinu dodáva.

Daňové nápady lietajú z Ministerstva financií s kadenciou leteckého kanónu. Čerstvou dávkou je nápad zdaniť ruskú ropu tečúcu do Slovnaftu špeciálnou daňou.

Odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív by bolo nepochybne najtvrdšou ekonomickou sankciou, ktorú by mohla EÚ vo vzťahu k Rusku prijať. Zároveň by to však bola sankcia, ktorá by výrazne zabolela aj v EÚ. A zabolela by najviac ťahúňa európskej ekonomiky Nemecko.