INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Zjednodušenie komplexného problému digitalizácie hospodárstva na vzdelávanie, ktoré si vyberie sám občan, môže byť zradné. Nestačí, že rekvalifikácia ľuďom zaplní voľný čas.
 

Je to jednoduchá otázka, na ktorú je ťažké odpovedať. Aké sú argumenty proti? Najprv čisto štatisticky. Zamestnanci vo verejnom sektore pracujú menej hodín (garantuje kolektívna zmluva), a majú o týždeň viac dovolenky. Vo verejnej správe sa tak pracuje o 13 % menej hodín, ako v súkromnom sektore. K tomu môžeme priradiť (takmer) istotu zamestnania, pravidelnú pracovnú dobu, minimum nadčasov, minimum nočnej práce, a v neposlednom rade štátne rekreačné zariadenia.

V médiách sa objavili správy od znepokojených právnikov, ktorí chcú ochrániť občanov pred veľkou hrozbou – živnostníkmi poskytujúcimi právne služby.

V uplynulom roku sa opäť hovorilo o nákladoch na prácu. V súvislosti s rastom minimálnej mzdy, Matovičovou daňovou reformou, či „polohrubou“ mzdou.

Tam, kde bolo s nezamestnanosťou dobre, je trocha lepšie, a tam, kde bolo už predtým zle, sa situácia ešte zhoršila.

Predstavená reforma daní a odvodov zamestnanca pracuje s pojmom celková cena práce. Je chvályhodné, že minister financií spomína tento pojem. Doteraz používané pojmy ako „hrubá mzda“ a „odvody zamestnávateľa“ boli ekonomickým nezmyslom, ktoré pred zamestnancom skrývali časť nákladov.

Inštitút INESS od roku 2019 prevádzkuje a pravidelne aktualizuje kalkulačku nákladov na zamestnancov cenazamestnanca.sk. Táto kalkulačka využíva unikátny prepočet nákladov na reálne odpracované dni zamestnanca, preto pomocou nej môžeme jednoducho vypočítať dopady rôznych nápadov na cenu práce.

Reštart bude ťažší, čašník či chyžná zdraželi. Vieme to vďaka aktualizácii portálu cenazamestnanca.sk.

V súvislosti s rastúcou nezamestnanosťou sa u nás odohráva tragédia, ktorá je sčasti zamaskovaná a sčasti sa odohráva pod ministerským radarom.

Na Slovensku už približne 25 rokov funguje štátom požehnaný biznis vo forme povinných gastrolístkov pre zamestnancov. Nejde o fazuľky. V hre je 30 miliónov, ktoré každý rok zaplatia zamestnanci, zamestnávatelia, reštaurácie a obchody za to, že namiesto bankoviek si medzi sebou vymieňajú farebné papieriky s nezaokrúhlenými číslami.