Automobilky dobré, obchodníci zlí

Ľudstvo sa za posledných sto rokov neuveriteľne posunulo. Od konských povozov k letom na mesiac, od týfových epidémií ku molekulárnej genetike, od kresťanského patriarchátu ku svadbám homosexuálov. Jedno sa však nemení – podozrievavosť, až nenávisť voči obchodníkom.

Najnovšie sa vzmáha veľká vlna boja proti reťazcom. Najskôr to bolo zavedenie nezmyselných pokút. Tých miliónových bolo udelených už 24, len tak mimochodom. Najnovšie má na reťazce dopadnúť špeciálny odvod, pretože majú vraj vysoké zisky. Stačí nahliadnuť do účtovných závierok a vidíme, že to nie je pravda (zisková marža reťazcov za roky 2013-2016 je dokonca pod priemerom marže firiem v slovenskej ekonomike). Odhliadnuc od tohto faktu, samotné zdôvodnenie je absurdné. Nechceme, aby podnikatelia na Slovensku dosahovali zisky? Čo je symbolom úspešnej rastúcej ekonomiky, ak nie ziskové firmy? Môžem sa obmedziť na suché faktické konštatovanie, že odvod zvýši ceny, nepomôže farmárom a odradí nových investorov. Ale žiada sa povedať viac.

Kým nové automobilky a iné priemyselné podniky sú vítané s pompou, maloobchod ako by bol v ekonomike trpenou škodnou. Mnoho ľudí má totiž pocit, že obchodník zarába na „ničom“, čím okráda tých, ktorí robia „skutočnú“ prácu, keď pretvárajú hmotu na výrobky. Je to dôsledok toho, že ekonómii (a ekonómom) sa za 150 rokov nepodarilo do spoločnosti preniesť pochopenie teórie  subjektívnej hodnoty.

Ekonóm Radford vo svojej najznámejšej práci popísal fungovanie ekonomiky zajateckého tábora v Nemecku, ktorého bol sám nechceným hosťom. Jednou z hlavných postáv bol šikovný kazateľ, ktorí behal po tábore a menil s ostatnými väzňami obsah balíčkov červeného kríža. Niekto chcel viac cigariet, iný nemal rád fazuľu a tretí potreboval ceruzku. Po každej výmene bol jeho zákazník spokojný. Vymenil to, čo chcel menej za to, čo chcel viac. Na konci dňa mal kazateľ v rukách jeden celý balíček červeného kríža navyše. Bol to jeho zisk. Napriek tomu, že od zajatcov vyextrahoval celý balíček, všetci boli spokojní. Subjektívne vnímanie hodnoty ich majetku sa zväčšilo. Hodnota produktov v zajateckom tábore narástla – len tým, že sa preusporiadala.

V tom je ekonomický prínos obchodníkov. Aktívne vyhľadávajú prebytky u výrobcov a vypĺňajú nimi nedostatky u spotrebiteľov. Obchod nerozhoduje o konkurencieschopnosti jeho dodávateľov, ani o chutiach zákazníkov. Je to zároveň jedna z najkonkurenčnejších podnikateľských činností, pretože nemáte výhodu unikátneho výrobku. To platí aj pre reťazce. Mementom môže byť pád Carrefouru, na ktorí doplatili dodávatelia aj spotrebitelia. Hladko fungujúci obchod je pre ekonomiku nevyhnutnosťou. Nie je náhoda, že „obchodnícke“ štáty ako Singapur, či Hong Kong dosiahli toľko bohatstva v takom krátkom čase.

HN, 2.7.2018