Dajme šancu aktívnym, zobudíme aj pasívnych

Netreba znova opakovať, že Slovenské školstvo na tom nie je najlepšie. Ale existujú aj svetlé výnimky. Ostrovy pozitívnej deviácie, ktoré vytvárajú aktívni a inovatívni učitelia a riaditelia. Táto dobrá správa má však dva háčiky. Po prvé, títo aktívni jedinci nemajú na ružiach ustlané a súčasné školstvo ich nepodporuje, skôr naopak, často im kladie polená pod kolená, čo časom vedie k ich rezignácii. Po druhé, týchto aktívnych jedincov je len menšina a zvyšok školstva si „ide svoje“.

Tieto dva problémy môžu pomôcť zmierniť autonómne školy, s ktorými majú skúsenosti v mnohých krajinách. Sú to školy, ktoré sú rovnako ako zvyšok bezplatné, financované z verejných zdrojov, ale majú jednu dôležitú výhodu: sú zbavené väčšiny regulácií, povinností a nariadení, ktoré sú spojené s vyučovacím procesom a vedením školy. Plus sa zodpovedajú za svoje výsledky: ich žiaci musia dosahovať základnú úroveň v testovaní. A ak je po takejto škole väčší dopyt, než je ponuka prázdnych lavíc, škola nesmie vyberať povestné čerešničky, žiakov si musí vyberať v lotérii.

Najčastejšie sú zriaďovateľmi autonómnych škôl rôzne neziskovky napr. Teach for America, alebo združenia napríklad rodičov či cirkev. V zahraničí majú tieto školy rôzne názvy. V USA sú to charterové školy,vo Švédsku Friskolor, v Anglicku Free Schools, alebo na Novom Zélande Partnership schools. Čo všetky tieto školy spája je sloboda od štátnych regulácií a zodpovednosť za výsledky žiakov. 

Kombinácia parametrov „sloboda a zodpovednosť“, viedla v týchto krajinách k pozitívnym výsledkom. Deti v autonómnych školách dosahujú plus mínus rovnaké výsledky v testovaniach ako deti vo verejných školách, často však lepšie a to predovšetkým deti zo znevýhodneného prostredia. Čo je dôležitejšie, rodičia aj samotní žiaci vykazujú výrazne vyššiu mieru spokojnosti ako na zvyšku škôl. A v neposlednom rade sa môžu tešiť aj daňoví poplatníci, lebo tieto školy dosahujú lepšiu hodnotu za peniaze. Nižšie výdavky a lepšie výsledky.

Nedávno sa objavili dve štúdie, ktoré ukazujú, že dôvod na radosť z autonómnych škôl môžu mať aj deti, ktoré do nich nechodia. Tieto štúdie sa na rozdiel od väčšiny nepozreli na výsledky izolovane, ale skúmali vplyv príchodu autonómnych škôl na všetky deti v danej oblasti. Nech už navštevovali akékoľvek školy.

Výsledky prvej štúdie hovoria o tom, že čím väčší podiel mali autonómne školy v danej oblasti, tým sa viac zlepšili výsledky žiakov aj z ostatných škôl. A to platí predovšetkým pre deti z černošských a hispánskych rodín v rámci celých USA.

Druhá štúdia sa zamerala viac lokálne a pozrela sa na vzdelávanie v Severnej Karolíne, kde v roku 2011 odstránili obmedzenie maximálneho počtu autonómnych škôl. V oblastiach, kde sa následne otvorili nové školy, vzrástli výsledky aj žiakov, ktorí ostali na starých školách. Museli sa prispôsobiť vyššiemu tlaku konkurencie.

Vytvoriť možnosť sa realizovať pre aktívnych a inovatívnych ľudí v školstve by dávala zmysel, aj keby sme mali pomôcť len deťom, ktoré sa im dostanú po ruky. Kvalitné vzdelanie nie je hra s nulovým súčtom, teda že ak jednému pomôžete, tak niekto druhý musí stratiť. Ale zdá sa, že realita bude pre autonómne školy ešte ružovejšia. Oni nielenže neškodia deťom mimo ich triedy, oni im ešte dokonca môžu pomôcť. Dajme preto šancu aktívnym učiteľom a riaditeľom a pomôžeme zobudiť sa aj tým pasívnejších.

Róbert Chovanculiak, Denník N

INESS