Európska ochrana spotrebiteľa na hlavu

 Počuli ste už pojem „vrtuľníkoví rodičia“? Sú to prehnane starostliví rodičia, ktorí ako vrtuľníky krúžia v každej situácii okolo svojich potomkov, neustále ich korigujú a komandujú. Výsledkom sú rozmaznané ufňukané deti, neschopné samostatného konania a rozhodovania.

Veľmi podobne by sa dala definovať aj európska ochrana spotrebiteľa. O byrokratickej katastrofe menom GDPR sa popísalo toho dosť. Tento rok sa však zjavili aj iné chuťovky, ktoré majú chrániť spotrebiteľa pred ním samým. Pred pár mesiacmi začali drobným investorom v Európe prichádzať správy od ich brokerov. V nich im oznamovali, že momentálne nie je možné nakupovať americké ETF.

ETF sú pasívne akciové fondy, automaticky kopírujúce nejaký burzový index, či iný balík aktív. Je to jednoduchý a hlavne veľmi lacný spôsob, ako si aj drobný investor sporiaci pár tisíc ročne dokáže „nakúpiť“ trh. Pre Európanov, najmä tých zvyknutých „investovať“ hlavne do hrnčeka v kredenci, predstavujú ETF skvelý spôsob, ako sa posunúť v správe osobných financií ďalej. Mnohí siahali najmä po americkej ponuke, keďže tá je podstatne väčšia a širšia ako ponuka európska.

Dôvodom obmedzenia je nábeh nových regulácií Európskej Únie – MIFID II a PRIIPs, ktorá okrem iného zaviedla povinnosť jednotlivým fondom vypracovať dokumenty (Key Information Document) v jazykoch, ktorými hovoria obyvatelia krajín, kde sa tieto ETF distribuujú. Tieto dokumenty naviac musia obsahovať množstvo informácií, vypracované scenáre vývoja a podobne.

Niektoré americké fondy pravdepodobne túto dokumentáciu skôr alebo neskôr vypracujú. No pre ďalšie fondy bude európsky trh drobných investorov natoľko malý, že sa im investovať do dokumentácie neoplatí. Európski investori tak budú ochránení dokonale – produkt si nebudú môcť kúpiť vôbec.

Pritom, ako v mnohých iných prípadoch, aj tu sa regulácie ochrany spotrebiteľa snažia len kostrbato kopírovať to, čo trh už dávno vyriešil. Stačí si otvoriť internetový prehliadač, zadať názov ETF a na návštevníka sa zosypú desiatky, ak nie stovky popisov, analýz a blogov toho - ktorého nástroja.

Na umelo vytvorený problém nefunkčná a drahá záplata. Burzové investovanie je a bude riziková aktivita. Minimalizácia tohto rizika je najmä otázkou finančnej gramotnosti investora. Regulátor by sa mal zamerať na to, či poskytovatelia služieb spĺňajú to, čo deklarujú. Akým spôsobom svoje služby deklarujú, by malo byť ponechané na dohode medzi poskytovateľom a jeho zákazníkmi – burzou a investorom. Hlavne ak tento vzťah funguje už celé dekády.