Neefektívny podnikateľ a neefektívny štát nie je to isté

Pred časom sme na našich Facebookových stránkach zverejnili jednoduchú grafiku. Tá si uťahovala z ex-premiérového údivu a znepokojenia nad tým, že „niekto“ dokázal vyrobiť tisíce odznakov za dva dni.

Pod touto grafikou sa ale zjavilo niekoľko komentárov poukazujúc  na to, že tá, či oná korporácia má podobne zložité vnútorné procesy. Vskutku, mnohí majú osobnú skúsenosť, že schválenie novej farby fľašky od šampónu môže trvať týždne a návrh obehne všetky poschodia biznis centra aspoň tri krát.

Je tu však jeden podstatný rozdiel medzi trhovou organizáciou a byrokratickou organizáciou. Trh poskytuje organizácii spätnú väzbu. Tá ju musí do svojich procesov zapracovať – alebo zahynúť biednou smrťou.

To sa aj deje. V školách sa väčšinou spomínajú tzv. „výnosy z rozsahu“ (economies of scale), teda mechanizmus, vďaka ktorému firma dokáže vyrábať tým lacnejšie, čím je väčšia. Rovnako tak existujú aj menej známe „straty z rozsahu“ (diseconomies of scale), teda mechanizmus, vďaka ktorému sa korporáciám začnú bortiť nohy pod ich vlastnou váhou. Spolu s inováciami to prispieva k tomu, že nežijeme vo svete monopolov. Ku každému Volkswagenu existuje General Motors, ku každému Apple existuje Nokia. Preto existujú tisíce dobre platených konzultantov, ktorí behajú po firmách, hľadajú a odstraňujú neefektivity v ich procesoch. Ak firmy nezbierajú z trhu spätnú väzbu, bez štátnej ochrany sa skôr alebo neskôr dostanú do problémov.

Napríklad fast foodový reťazec KFC uzavrel 14. februára obrovskú zmluvu s logistickou firmou DHL na dovoz polotovarov do svojich britských prevádzok. Táto spolupráca sa zmenila na totálne fiasco. DHL nestíhala dodávky a KFC muselo na vrchole krízy predčasne zavrieť až 450 prevádzok. Reakcia však bola rýchla. Mesiace pripravovaná zmluva za stovky miliónov libier bola zhodená zo stola a už 8. marca polotovary rozvážal pôvodný dodávateľ.

Porovnajte si rýchlosť reakcie s reakciou štátu na meškajúcich a nekvalitných dodávateľov. V byrokratickej organizácii (napr. nejaký úrad) totiž existuje úplne iná štruktúra vzťahov medzi zamestnancami a medzi klientami, organizáciou a úradmi. Kľúčové nie je uspokojenie klienta, ale dodržiavanie vnútorného poriadku a rešpektovanie pyramídy moci. Zdroj moci nepochádza od klienta, ale od reťaze nadriadených, na konci ktorej je minister, či iná vysoká funkcia. Skvele tento mechanizmus popísal Mises vo svojej knihe Byrokracie.

Takáto organizácia môže záujem o klienta predstierať, alebo sa ho dokonca snažiť úprimne simulovať. Keďže však klient nemá možnosť štátnu službu odmietnuť, či aspoň si vybrať iného poskytovateľa, byrokratická organizácia bude rovnako zdravá so spokojným, aj naštvaným klientom.

Jeden príklad za všetky. Nakupovanie elektronických diaľničných známok so sebou obnáša niekoľko nepríjemností. Napríklad to, že vám systém dovolí kúpiť dva krát známku na tú istú EČV. Ak sa napríklad manželia zabudnú informovať a každý kúpi známku za 50 eur na to isté auto, môžu sa tešiť na doťahovanie s NDS.

Poslanecká interpelácia aj s otázkou, prečo nie je takáto trivialita ošetrená, priniesla z ministerstva dopravy odpoveď, ktorá je možno výstižnejšia, ako text tohto článku:

„V snahe neustále zlepšovať kvalitu a komfort služieb pre motoristov NDS momentálne (t.j. rok a pol, pozn. autora) analyzuje najfrekventovanejšie typy zákazníckych podaní a snaží sa definovať potrebné podklady, proces riešenia a zodpovednosť za proces riešenia týchto podaní nad rámec VOP  v odôvodnených prípadoch.“

Trend blog, 21.03.2018