Poľnohospodárstvo je podnikanie

Po takmer troch dekádach „zombie“ stavu sa slovenské poľnohospodárstvo konečne prepracovalo na titulky novín. Lavína škandálov konečne ukázala, čo sa niektorí pred tým snažili len nesmelo naznačiť. V otázke vlastníckych práv a ich vymožiteľnosti, tak kľúčových pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky, je slovenské poľnohospodárstvo úplne na dne.

Nech vás neklamú široké lány žltučkej repky. Poľnohospodárstvo je v zombie stave, len miesto prídelu šedej hmoty mozgovej prežíva na priamych platbách. Samozrejme, môžu sa ozvať žiarivé výnimky (napríklad viacerí slovenskí „paradajkári“), ale celkové čísla sú kruté. V roku 2014 (novšie štatistiky som nenašiel) dosahovala hrubá pridaná hodnota (v produkčných cenách) na hektár 315 eur. To je po Lotyšsku najmenej v celej EÚ. Zo susedov boli blízko len Češi s 414 eurami, Maďari s Poliakmi prekračovali 600 eur a Rakúšania sa blížili k tisícke. Holanďania boli schopní vyprodukovať pridanú hodnotu 5 464 eur na hektár, teda 17-krát viac!

Ďalším prejavom zaostávania poľnohospodárstva je podpriemerné formovanie kapitálu v podobe fixných aktív. Zjednodušene si pod tým predstavme nákupy strojov, budov a pôdy. Kým za dve desaťročia sa v slovenskom poľnohospodárstve sformoval kapitál v hodnote 6,5 miliardy eur, v Maďarsku to bolo 15,6 miliardy, v Česku 18,2 miliardu a v rovnako veľkom Dánsku cez 30 miliárd eur. Okrem iného to naznačuje, že trh s pôdou je na Slovensku dlhodobo mŕtvy a tvoria sa na ňom absurdné ceny. Zaujímavý je aj pohľad cez úvery – kým objem úverov slovenskému poľnohospodárstvu je niekde pod úrovňou 1 miliardy eur, dánski poľnohospodári majú úvery v hodnote zhruba 47 miliárd eur – to je viac ako celý štátny dlh Slovenska.

Aj keď jedným dychom treba dodať, že to Dáni asi troška prestrelili apočas krízy tieto úvery položili dve banky. Je to dobrou ilustráciou toho, aké gigantické rozdiely sú v Európe v poľnohospodárskom sektore. Slovenskému poľnohospodárstvu nepomôžu reči o rodnej hrude, sebestačnosti, o výnimočnej úlohe poľnohospodára, či mrvenie kláskov premiérom pri žatve. Produkcia potravín sa riadi rovnakými pravidlami ako produkcia volantov, či plošných spojov.

Do poľnohospodárstva musí pritiecť kapitál, kvantá kapitálu. Nielen v podobe peňazí – kapitál sa ukrýva aj v pôde, ktorej drvivá časť je rozdrobená a „zmrazená“ v nevyjasnených, netransparentných, či zotrvačných vlastníckych vzťahoch. Slová ako „know-how“, „inovácie“, či „manažment“ musia zaznievať aj v poľnohospodárskom sektore.

Toto je môj názor na poľnohospodárstvo. Ak chcete počuť, aký názor majú na slovenské poľnohospodárstvo vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, dokumentarista Erik Baláž zo SPOLU, či Jarmila Halgašová, tímlíderka pre poľnohospodárstvo v SaS, príďte sa pozrieť na FMRS 2018 v pondelok 14. mája.

Blog Denníka N, 7.5.2018