Príjemný základ na život

Základný príjem získava na popularite. Už nie je len témou kaviarenských intelektuálov, ako budúcu nevyhnutnosť ho vníma napríklad aj Elon Musk. Pohľad na zdroje financovania však nútia ku skepticizmu.

Dividenda slobody v hodnote 1000 dolárov mesačne. Každému dospelému Američanovi v produktívnom veku sľubuje demokratický prezidentský kandidát Andrew Young nepodmienený základný príjem. Kurz na jeho víťazstvo je síce momentálne nižší ako kurz na víťazstvo Leonarda di Capria, ale základný príjem je leitmotívom jeho kampane. Z princípu politickej súťaže vyplýva, že marketingová hodnota základného príjmu je už dostatočne vysoká. A prítomnosť na obrazovkách ju môže len zvýšiť.

Na európskom kontinente existuje hnutie za základný príjem viac ako 30 rokov, ale zatiaľ bez reálnych výsledkov. Za úspech bolo považované vyhlásenie referenda o nepodmienenom základnom príjme (ďalej NZP) vo Švajčiarsku, ale odmietavý hlas ľudu zapôsobil ako studená sprcha. Politici v Európe sa k NZP stavajú zatiaľ opatrne, nikto nechce investovať do neistého výsledku.

Možno čakajú na výsledky pokusov vo Fínsku, či Holandsku, ktoré majú šancu vniesť trochu empirického svetla do tejto komnaty.

Kde na to vziať

Predovšetkým sa však obávajú fiškálnych dopadov tohto návrhu. Verejné rozpočty sú v prebytku v Európe najmä vďaka výraznej pomoci Európskej centrálnej banky, priestor na zásadný nový výdavok chýba. Žiadne pravidlo pre určenie „správnej“ výšky základného príjmu pritom nemôže existovať. Regionálne, majetkové, či príjmové rozdiely spôsobujú, že rovnaká dávka neuspokojí všetkých rovnako. Ideologickí zástancovia tvrdia, že príjem by mal garantovať živobytie dospelému človeku nad hranicou chudoby. Tá je dnes často definovaná ako 60 % mediánového disponibilného príjmu, zhruba 11 tis. Kč. Že takto štedrý základný príjem na každého človeka byť nemôže, je jasné aj najväčšiemu zástancovi základného príjmu. Výdavky „ideálneho“ základného príjmu by dosahovali výšku celého českého štátneho rozpočtu. Neostalo by na diaľnice, zdravotníctvo, dotácie poľnohospodárov, či platy učiteľov.

Opačný postup výpočtu začína „zdola“. Identifikuje existujúcu sumu výdavkov na sociálne účely, pridá k nej výdavky na administratívu a túto sumu prerozdelí medzi všetkých. Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR takto minulý rok minulo 517 mld. Kč.[1] Ak k tomu pridáme nejakých 30 mld. na prevádzku, dostaneme sa k dávke 4400 korún mesačne na každého občana ČR. Viete si predstaviť, že by takúto reformu podporili dôchodcovia s priemerným dôchodkom 12 000 Kč?

S neveselými výsledkami skončili aj porovnávacie prepočty krajín OECD. Analytici rovno z porovnania vyradili dôchodcov a ich príjmy, pretože oni by tratili. Ale aj keď sa do úvahy berú len všetci obyvatelia v aktívnom veku a deti, výsledky nie sú uspokojivé. Univerzálna dávka totiž priemeruje, a neumožňuje rozlišovať sociálnu situáciu poberateľa. Zdravotne postihnutí by tak prišli o veľkú časť dávok, osobitne by poklesli príspevky na starostlivosť (péči), ktoré majú zabezpečiť starostlivosť o odkázaných ľudí. Tieto prostriedky by im boli odobraté a poskytnuté ľuďom, ktorí dnes v sociálnej situácii nie sú a dávky nepoberajú. Nepodmienený základný príjem zo svojej podstaty znižuje pomoc tým, ktorí ju potrebujú, a zavádza dávky tým, ktorí ich nepotrebujú.

Myšlienka NZP je ale lákavá, a to nielen pre ľavičiarov hľadajúcich raj na zemi. Uvažoval nad ňou aj F.A. Hayek, ktorý spomína základný príjem človeka ako podmienku zažívania ekonomickej slobody. To však nemusí byť dosiahnuté len masívnou dávkovou schémou. Milton Friedman napríklad otvorene propagoval negatívnu daň z príjmu. Tá na rozdiel od NZP klesá s rastúcim príjmom a ľuďom s veľmi nízkym príjmom je negatívna daň doplácaná v podobe bonusu. Na rozdiel od NZP je negatívna daň z príjmu adresným systémom, ktorý má inherentne zabudované testovanie príjmu poberateľov, hoci nie už majetku.

Odvodový bonus

Práve myšlienka negatívnej dane stála za vznikom návrhu Odvodového bonusu v súčasnosti slovenského europoslanca Richarda Sulíka. Odvodový bonus (ďalej OB) je komplexnejší koncept ako negatívna daň z príjmu, pretože prepája odvodový, dávkový aj daňový systém. Nie je ale zložitejší, rovnako uplatňuje princíp klesajúcej dávky s rastúcim príjmom.

Nenaplnené ciele

Uvedené príklady ukazujú, že fiškálne obmedzenie je pre české, resp. slovenské verejné financie kľúčové. Stojí preto za zamyslenie, aké by boli jeho prínosy z pohľadu obhajcov základného príjmu. Ich argumenty sú v zásade tri. Základný príjem má kompenzovať príjem kvôli strate pracovných miest z dôvodu automatizácie, garancia príjmu má zvýšiť ochotu podnikať a riskovať, a zároveň to má byť nástroj udržania sociálneho zmieru, keďže bude prerozdeľovať bohatstva generovaného globalizáciou.

Osobne sa domnievam, že z automatizácie sa vytvára strašiak, ktorý síce komplikácie spôsobí, ale rozhodne to nebude katastrofa. To je však téma na samostatný text, pre účely tohto článku uvedieme jednoduché porovnanie. Sľubovaných 5000 Kč (resp. 4400 Kč) nie je žiadna závratná suma, je ukotvená na úrovni dnešného životného minima. Čistý príjem z minimálnej mzdy je dvojnásobne vysoký. Automatizáciou majú byť najviac ohrození ľudia so strednou pridanou hodnotou, povedzme v okolí priemernej mzdy. Ťažko si predstaviť, že dávka životného minima by pre nich predstavovala primeranú satisfakciu. Základný príjem štvorčlennej rodiny v odvodovom bonuse by bol 13 000 korún, čo asi vykryje stravu, ale rozhodne nie nájom, nehovoriac o hypotéke. S takouto dávkou sa nedá viac „riskovať“. K sociálnemu zmieru stačí povedať len toľko, že ten by nedosiahla žiadna dávka. Ľudská závisť a nespokojnosť nefunguje lineárne, ako si radi sociálni inžinieri a mnohí ekonómovia predstavujú. Výskumy ukazujú, že ľudia vôbec netušia, aká je príjmová nerovnosť v ich krajine. Nerovnosť sa totiž nepočíta, ale pociťuje, pričom sa posudzuje aj bohatstvo. Na určenie dostatočnej výšky príjmov sa používa staré pravidlo: „plat môjho muža je dostatočne vysoký, ak zarába o trochu viac, ako manžel mojej sestry“. Z toho prirodzene vyplýva, že príjem v podobe rovnakej základnej dávky problém pocitu nerovnosti, nespokojnosti a závisti riešiť nemôže. Ľudia budú Kellnerovi,  Gottovi, či susedovi s Mercedesom závidieť rovnako ako predtým.

Ukazuje sa tak, že základný príjem vo fiškálne udržateľnej podobe v našich krajoch môže priniesť hlavne zjednodušenie administrácie sociálneho systému. To je ale dosť málo v porovnaní s komplikáciami, ktoré by nevyhnutne priniesol. Za zamyslenie preto stojí, či nestojí za to investovať um a prostriedky do vylepšenia toho súčasného systému.

Zdroje:

Dávky v ČR: https://www.mpsv.cz/files/clanky/32548/Informace_o_vyplacenych_davkach_v_prosinci_2017.pdf

Analýza OECD https://www.oecd.org/employment/emp/Basic-Income-Policy-Option-2017.pdf

Odvodový bonus: http://sulik.sk/wp-content/uploads/2016/11/odvodovy-bonus-3-sulik-mihal.pdf

Hodnotenie OB: http://www.iness.sk/sites/default/files/pictures/iness_ob_2017_1.pdf