Stanovisko INESS k návrhu smernice EK s názvom Copyright in the Digital Single Market

Vo štvrtok 5. júla 2018 bude Európsky parlament hlasovať o novej smernici s názvom Copyright in the Digital Single Market, v ľudskej reči o novom copyrightovom zákone, ktorý bude musieť byť transponovaný do legislatív národných členských štátov Európskej únie.

Táto smernica je predmetom množstva diskusií, hromadných protestov a kritiky (napr. tu: kritika)

My v INESS nepovažujeme striktnejšie „zviazanie“ internetu rozšírenejšími copyrightovými zákonmi za správne a vyzývame poslancov Európskeho parlamentu na neschválenie novej smernice.

Bez dopytu zo strany spotrebiteľov po knihách, textoch či hudobných dielach je copyright ako taký zbytočný. Zákony nemôžu vytvoriť spotrebiteľský dopyt, môžu však zásadne ovplyvniť schopnosť aktérov na trhu uspokojiť tento dopyt.

Trhové sily a technológie ďaleko prekonávajú súčasné zákony a sú s nimi v konflikte. Copyrightové  zákony západného sveta pochádzajú z trhov a technológií 18. storočia a ich najdôležitejšou vlastnosťou je umelá vzácnosť. Tú kedysi vytváral malý počet privilegovaných jednotlivcov či skupín pomocou vysokých vstupných nákladov a analógovými obmedzeniami pre neautorizované kopírovanie. Umelá vzácnosť bola dôležitým prvkom, pretože vytvárala monopolnú hodnotu: nie zisk nad rámec produkčných nákladov, ale zisk úplne oddelený od nákladov. Tieto zisky záviseli na vytvorení legálneho prostredia na vynucovanie takejto umelej vzácnosti - copyrightových zákonov.

Žiadny copyrightový zákon však nemôže zakonzervovať trhy, ktoré ho už dávno predbehli.

Nové trhy, ktoré vytvoril internet a digitálne nástroje, priniesli zásadné zmeny. Klesli bariéry vstupu na trh, rovnako aj výrobné a distribučné náklady, dosah je celosvetový, a je možné zarobiť veľké sumy peňazí prostredníctvom obrovského množstva malých transakcií. Toto je v príkrom kontraste so svetom analógovej umelej vzácnosti, ktorý bola založená na malom počte drahých transakcií a stavu, ktorý zvýhodňoval privilegované skupiny oproti jednotlivcom.

Umelá analógová vzácnosť bola nahradená digitálnym nadbytkom a priniesla demokratizáciu tvorivosti.

Nenechajme si ju zobrať zákonmi, ktoré presadzujú záujmové skupiny (predovšetkým knižné a novinové vydavateľstvá, ako aj veľké hudobné vydavateľstvá).

Copyright = kontrola = monopolný zisk, preto je jeho rozšírenie pochopiteľne v centre pozornosti držiteľov copyrightov.

Aby boli práva autorov funkčné, práva duševného vlastníctva musia zodpovedať digitálnej dobe a technologickému pokroku, nie byť filozoficky i legislatívne zakorenené vo fyzickom svete analógovej vzácnosti.

Predstavovaný návrh navyše nie je udržateľný, pretože technologická kontrola ako základný prvok privilegovaných trhov ani nie je možná.

Až nezmyselne pôsobí aj vyjadrenie predkladateľa smernice, ktorý hovorí: „Ekonomická hodnota nadobudnutá obsahom hodným ochrany, ktorý bol vytvorený v Európe, by mala zostať v Európe.“

Ide o zásadné nepochopenie fungovanie trhu v globalizovanom svete, ktorý – hlavne vo svete duševnej tvorivosti – už minimálne dve dekády nepozná geografické hranice.
Navrhovaná smernica môže brzdiť budúci rozvoj inovácií a tvorivosti, preto vyzývame poslancov Európskeho parlamentu, aby za návrh nehlasovali a požadovali od komisie nový návrh, ktorý nebude zväzovať nové myšlienky a trendy ale naopak, vytvorí prostredie, v ktorom sa bude inováciám a tvorivosti dariť.

Richard Ďurana
Riaditeľ INESS Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz

Stanovisko v doc formáte si môžete stiahnuť tu