Tri úspešné príklady jednej reformy

Ako tri decentralizované reformy v New Orleans, vo Washingtone, D. C., a v Denveri zmenili školstvo na lokálnej úrovni.

Keď sa na Slovensku povie reforma školstva, každý si predstaví ministra, ako stojí na tlačovke a vysvetľuje, s čím prišli odborníci zo Štátneho pedagogického ústavu. Ako premixovali, prepísali a premazali štátne kurikulum.

Problém je, že tento typ reforiem sa píše príliš ďaleko od II. B triedy Základnej školy v Sobranciach. Výsledkom je potom absencia motivácie takúto reformu implementovať a otázna je aj správnosť jedného riešenia pre státisíce detí.

Ide o tradičný problém centralizovaných postupov. Nanešťastie, na Slovensku máme silnú tradíciu v ich využívaní. Dá sa to však aj inak.

Zdrojom iniciatívy zmien nemusí byť len ministerstvo, ale aj samotné školy. Stačí naplniť dve podmienky, vďaka ktorým je možné prelomiť ľady v školstve:

Po prvé, je potrebné uľahčiť vstup nových, inovatívnych škôl, ktoré zakladajú ľudia s víziou a drajvom (cez nejakú formu autonómnych či charterových škôl).

A po druhé, uľahčiť výstup nekvalitných, zaspatých, často verejných škôl, ktoré zriaďujú ľahostajné obce a mestá (cez nejakú formu prebratia školy prostredníctvom nového školského obvodu).

Kombináciu týchto dvoch podmienok sa podarilo naplniť na viacerých miestach po celom svete. Od toho rozvojového až po štáty západného sveta. Zoberme si tri príklady z USA, kde majú tieto reformy najväčšiu tradíciu.

Hurikán

Keď v roku 2005 zrovnal hurikán Katrina so zemou školy v meste New Orleans, vznikla jedinečná možnosť postaviť nové školstvo na zelenej lúke. Dovtedy patrila kvalita vzdelávania v tomto meste medzi tie najhoršie v USA. Vysoká miera korupcie, extrémne slabé výsledky žiakov a do toho chudoba.

Opraty nad vybudovaním nového školstva preto prebral štát Louisiana. Ten v meste vytvoril nový školský obvod s názvom „Recovery School District“, do ktorého postupne prebral prakticky všetkých 83 verejných škôl a spravil z nich cez výkonnostnú zmluvu (charter) autonómne školy.

O 17 rokov neskôr hovoria štúdie, testovania, výsledky škôl a ďalšie ukazovatele rovnakou rečou: kvalita vzdelávania v New Orleans sa výrazne zvýšila a ide o výkladnú skriňu zlepšenia školstva v rámci celých USA.

Výrazne sa zvýšil podiel žiakov, ktorí dosahujú základnú gramotnosť, ktorí zmaturujú, ktorí sa dostanú na vysoké školy, a aj tých, ktorí ich dokončia.

A čo je najdôležitejšie, tieto pozitívne výsledky sa nedajú vysvetliť zmenou štruktúry žiakov po hurikáne. Vysoký podiel chudobných černošských detí sa výrazne nezmenil.

Akademici sa zhodujú, že za týmto vzdelávacím zázrakom je jednoducho to, že nefunkčné verejné školy nahradili inovatívne charterové školy. 

Kongres

Podobný príbeh, aj keď bez prírodnej katastrofy, sa odohral v meste Washington, D. C. Jedinou katastrofou, ktorá sa v tomto meste odohrávala, bola tá v triedach.

Preto v roku 1996 vytvoril americký Kongres v meste nový školský obvod „Public Charter School Board“, ktorý začal preberať najhoršie verejné školy.

Do dnešného dňa prebral 135 z 250 škôl v meste a dal ich do správy súkromným charterovým školám alebo operátorom škôl, ktorí v nich spravili poriadok a postavili ich na nohy.

Výsledky sú znovu povzbudivé. Napriek tomu, že charterové školy dostávajú výrazne menej peňazí (o 6- až 7-tisíc dolárov na žiaka ročne), prinášajú viac muziky.

Žiaci, ktorí navštevujú vo Washingtone charterové školy, získali o skoro pol roka vzdelania navyše za jeden školský rok oproti tradičným verejným školám. A tento rozdiel ešte v čase rástol pre žiakov, ktorí navštevovali charterové školy viac rokov.

Následne začali politici v pôvodnom školskom obvode biť na poplach a reagovať na novú konkurenciu. V meste totižto starý školský obvod nezrušili, ale funguje paralelne vedľa toho nového.

To vytvorilo tlak na reformy vzdelávania, prepúšťanie učiteľov a zatváranie zlých verejných škôl. Tie, čo ostali, začali postupne výsledky charterových škôl dobiehať, ale napríklad pri vzdelávaní žiakov z chudobných menšín stále výrazne zaostávajú.

Náhoda

Posledným mestom je Denver so 700-tisíc obyvateľmi. Do chodu školstva tu nezasiahol hurikán ani Kongres, ale náhodné zvolenie správnych ľudí do vedenia školského obvodu „Denver Public Schools“.

Ten od roku 2008 zaviedol viaceré reformy, ktoré vyústili do systematického zatvárania nekvalitných škôl a ich preberania a nahrádzania charterovými a inovatívnymi školami.

Je to prvý a zatiaľ posledný školský obvod v celých USA, ktorý sa dobrovoľne vzdal exkluzívneho práva ovládať školy vo svojom rajóne. Bez zásahu zhora, či už formou katastrofy, alebo štátu.

Počas viac ako dekády fungovania reformy v Denveri zatvorili 35 zlyhávajúcich verejných škôl. A zároveň otvorili viac ako 100 nových charterových a inovatívnych škôl, ktoré v súčasnosti tvoria viac ako polovicu všetkých škôl v školskom obvode.

Hlavným dôvodom, prečo sa podarilo udržať v chode reformy aj v ťažkých politických bojoch, bola skutočnosť, že nefunkčné zatvorené školy pomerne rýchlo nahradili kvalitné.

To pomohlo vytrhnúť esá z rukáva oponentom. Takto sa podarilo prežiť reforme štvoro volieb do školského obvodu.

Posledná štúdia z roku 2022 sa pozrela na výsledky žiakov a škôl v Denveri oproti ostatným školským obvodom v štáte Colorado.

Pred reformou patril Denver spomedzi 180 obvodov medzi 10 najhorších. Medzi rokmi 2008 a 2019 sa mu však podarilo predbehnúť 100 obvodov a dostať sa medzi 60 percent najlepších.

Podľa autorov ide o jedno z najväčších zlepšení, aké výskum školských reforiem ukazuje – a to z pohľadu veľkosti efektu, rozsahu zapojených škôl a aj dlhodobej udržateľnosti.

Poučenie

Ako sa zmenil obsah a forma vzdelávania, kvalifikačná a odborná štruktúra učiteľov a ich odmeňovanie, známkovanie žiakov a ich čas strávený na vyučovaní či časové dotácie predmetov na úspešných školách v New Orleans, vo Washingtone, D. C., alebo v Denveri? Nikto presne nevie. Nikto im to nepredpisuje a ani to nikto nekontroluje.

Slovenským úradníkom, politikom a aj mnohým odborníkom by z tejto anarchie vybuchla hlava.

Jediné, čo zaujíma školský obvod v New Orleans, vo Washingtone, D. C., a v Denveri, sú výsledky.

Naučia sa deti v chudobných štvrtiach, kde ich drvivá väčšina pochádza zo zlého socio-ekonomického prostredia, dobre čítať, písať, počítať? Áno? Dobre vedieť! Škola môže pokračovať.

Dosahujú títo žiaci zlé výsledky a nezískali ani základnú gramotnosť? Dobre vedieť! Manažment školy, ktorá nefunguje, končí.

To znamená, že ju preberá pod svoje krídla špeciálny školský obvod, ten školu buď zatvorí, alebo ju prenesie do správy súkromnej autonómnej školy alebo operátora škôl. A ten dostane priestor v najbližších rokoch, aby sa ukázal.

Toto nie je bombastická reforma, ktorá sa dá ohlasovať na veľkolepej tlačovke. Nič sa neprepisuje a nikto nesľubuje zmeny celého školstva.

Ale predstavte si, že by sme takéto niečo zaviedli pred 10 rokmi. Vtedy 50 najhorších škôl by do rúk dostali noví ľudia s novou víziou a hlavne s odhodlaním a možnosťou niečo zmeniť.

Možno by tretina z nich zlyhala. Ale dnes by sme mali viac ako 30 škôl, ktoré robia, čo majú – efektívne vzdelávajú deti.

Čo máme dnes po mnohých rokoch ohlasovania tlačovkových reforiem? Ako sa zmenilo 50 najhorších škôl na Slovensku za poslednú dekádu?

Denník Postoj, 4. 11. 2023