Dôležitý bloček do lotérie
V INESS každoročne vystavujeme bloček, ktorý je najhorúcejším kandidátom na podanie do štátnej bločkovej lotérie. Nie, nejde o bloček, ktorý má byť podnetom pre daňovú kontrolu dotknutého subjektu (aj keď...), ale o Účet za služby štátu. Tento pozdrav občanom by mala síce po správnosti vystavovať a posielať vláda, no keďže tá to so zrozumiteľnou medializáciou nákladov za fungovanie štátu nepreháňa, zobrali sme bremeno informovanosti na svoje plecia.
Príjmy štátu prepočítané na každého Slováka, vrátane novorodencov i storočných starčekov, dosiahnu tento rok 5254 €. To je mesačne asi 440 €, čo v porovnaní s priemerným starobným dôchodkom vo výške 400 € či priemernej mzde v hospodárstve 830 € naozaj nevyzerá málo. Štátu je málo to čo vyberie na daniach takto pokryje len 93 % výdavkov. Na zvyšných 7 % si musí požičať. Teda nás ešte viac zadlžiť, tento rok o 319 € na každého Slováka. Na konci roku 2015 bude tak každý z nás okrem svojich súkromných dlhov niesť dlhovú ťarchu za štát vo výške 7819 €.
To, že dane medziročne rastú vás asi neprekvapí. Vlani sme štátu zaplatili o 443 € menej na jedného Slováka. Zaujímavé je, že vláda v čase hospodárskeho útlmu vyberá na daniach a odvodoch stále viac, a tempo rastu výberu je jedno z najrýchlejších v únii. Napríklad len od roku 2012 vybrala na daniach a odvodoch o 3 200 miliónov eur viac (nárast o 17 %). HDP pritom narástol len o 7 % a priemerná mzda o 11 %.
Najviac peňazí končí vo výplate dôchodkov súčasným dôchodcom. Tento rok je cena dôchodkov 936 € na občana. Dôchodky predstavujú pätinu výdavkov verejných financií. A to máme na Slovensku ešte „len“ milión starobných dôchodcov. Mladším ročníkom pripomínam, že za 40 rokov bude na Slovensku 1,7 milióna dôchodcov a 1,7 milióna pracujúcich. Aj na to by mali myslieť pri čítaní podivných listov, ktorými v poslednej dobe spamuje sociálna poisťovňa. Uvidíme, kto bude platiť sľuby, ktoré sa dnes z prvého piliera dávajú.
Povedali by ste si, že s neustále rastúcimi príjmami v štátnej kase sa musí znižovať deficit verejných financií (tj. rozdiel medzi výdavkami a príjmami). Áno, pri hre na pomer k HDP deficit skutočne klesá, ale nie je to úsilím vlády, ale rastom výkonnosti hospodárstva. Ak sa pozrieme na deficit v absolútnych číslach, zistíme, že v roku 2013 bol veľmi podobný tomu, ktorý sa očakáva aj v roku 2015 (takmer 2 miliardy eur). Takto rastie dlh, čo okrem iného znamená, že len na splácanie dlhových úrokov ide z Vašich peňazí dvakrát viac než na financovanie vysokých škôl. A to v prostredí historicky nízkych úrokov. Reforma ESO mala vyvolať dojem šetrenia vo výdavkoch, ale dosiahnuté úspory sú skutočne omrvinky v porovnaní s rozpočtom štátu. Vláda si naopak „prilepšuje“ zmenšením II. piliera, neznížením DPH, „dočasným“ osobitným odvodom pre firmy v regulovaných odvetviach, či zvýšením stropu základu pre sociálne a zdravotné poistenie.
Ak bude táto fiškálna improvizácia pokračovať, na znižovanie nášho Účet za služby štátu môžeme až do ďalšej krízy zabudnúť.