Bez trhu by sendvič stál 1500 dolárov

Ako náročné je získať sendvič? Návšteva obchodu, zaplatenie 2-3 eur a sendvič je váš. No za tými dvoma krajcami chleba s plátkami šunky a zeleninou sa nachádza sieť stoviek spolupracujúcich ľudí a firiem, ktorí vzájomnou výmenou svojich produktov tento sendvič postupne „vybudovali“ a priniesli ho až do vašich úst.

Aké by to však bolo, keby ste si tento sendvič museli zaobstarať sami? Nie, nemyslím nakrájať chlieb, natrieť maslom a capnúť naň šunku z chladničky. Museli by ste si všetky tieto ingrediencie pripraviť sami, úplne od základov. Andy George z vlogu  How To Make Everything to skúsil.

Zasadil si vlastnú zeleninu, nadojil mlieko, vyrobil syr, maslo, namlel múku, upiekol z nej chlieb, získal soľ z morskej vody, zabil a spracoval sliepku... Trvalo to šesť mesiacov a stálo ho to 1500 dolárov (zarátal aj svoju teoretickú mzdu).
Demonštrácia to nebola samozrejme dokonalá, Andy si nevyrobil nástroje, ktorými krájal, ani nevyťažil plyn, na ktorom varil. Ak by mal postupovať takto dôsledne, k sendviču by nikdy nedospel. No i tak nám predviedol skvelú ukážku toho, ako je deľba práca a následná slobodná výmena produktov tejto práce kľúčovým faktorom rastu bohatstva ľudskej spoločnosti.

Akákoľvek umelá prekážka spôsobí nárast nákladov aj v takých odvetviach, v ktorých si to možno hneď neuvedomíme. Napríklad clo na oceľ, ktoré by prinútilo zákazníkov kupovať drahšiu domácu oceľ, alebo zahraničnú s colnou prirážkou, by viedla k drahším nožom a nakoniec aj menej dostupným sendvičom. Všetky clá, tarify, či kvóty robia spoločnosť chudobnejšou.

Ale nielen tie – prekážkami v slobodnej výmene sú aj vnútorné regulácie, štandardy a predpisy, ktoré nútia zákazníkov kupovať výrobky len od licencovaných výrobcov. Každý takýto náklad sa následne rozlieva do celej ekonomiky.