Európu má zachrániť Junckerov eurofond

Spomínate si na tzv. „Junckerov fond“? V dávnych časoch, ešte keď Grécko nebolo tretí krát skrachované a kvantitatívne uvoľňovanie bolo len americkým huncútstvom, teda v roku 2014, sa v EÚ diskutovalo o ekonomickom raste.

Časť odbornej verejnosti kritizovala politiku šetrenia (v preklade zvyšovania daní) a potrebu podnietiť rast rozsiahlymi verejnými investíciami. Na základe tejto diskusia vznikol tzv. Junckerov fond, po správnosti Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Ten má kapacitu 5-315 miliárd eur, podľa toho, akou finančnou optikou sa naň pozriete (viac o jeho kapacite tu).

Čo k tomu fondu hovorí po necelých dvoch rokoch Európska komisia? „V období jedného roku bolo zmobilizovaných viac ako 100 miliárd eur nových investícií, s celkovo 249 schválenými transakciami vykonanými prostredníctvom EFSI. Tieto peniaze sú určené pre projekty s vyšším rizikovým profilom, ktoré majú ťažkosti so zabezpečovaním financií na trhu. S nárastom množstva vybraných projektov sa každý mesiac výrazne približujeme k cieľu, ktorý si stanovila Európska komisia - mobilizovať viac ako 315 miliárd eur investícii do roku 2018.“

Strategický, zmobilizované, vyšší rizikový profil... Eurospeak plní svoju úlohu vyvolať dojem niečoho veľkolepého. Ale len do momentu, než sa na tie projekty pozriete. Nová mliekareň vo Francúzsku? A nie je náhodou v EÚ pretlak mliekarenských kapacít? No veď ale asi práve preto je to „vyšší rizikový profil“, capisto?! Nájdeme tam výrobňu práškového mlieka v Poľsku, mnohé veterné parky (lebo ešte nemáme v EÚ pretlak elektriny z rôzne inak dotovaných OZE), plus verejné infraštruktúrne projekty. Tie „odbremenia“ národné rozpočty, zviazané fiškálnymi pravidlami. Takže sa minie rovnako, len iným kanálom.

To je aj prípad Slovenska, pre ktoré je v EFSI vyčlenených 500 miliónov na D4, teda obchvat Bratislavy. Na riešenie, o ktorého zmysluplnosti pre dopravu v Bratislave sa toho v posledných mesiacoch popísalo na kvantá. Paradoxne, oveľa dôležitejšia R7 nedostane nič. 

„Strategický“ fond teda podporuje bežné projekty, ktoré majú skôr potenciál kanibalizovať existujúcu konkurenciu a kvôli ktorým ECB tlačí do komerčných bánk peniaze, prípadne pomáha štátom obchádzať fiškálne záväzky. V čom sa vlastne líši od úplne obyčajných eurofondov?

Presne tak, okrem štedrosti v ničom. Želám úspešné vyvolávanie dlhodobého ekonomického rastu.

Hospodárske noviny, 19.7.2016