Kde sú tie škrty?

S nástupom socialistu Hollanda a po katastrofálnych gréckych voľbách sa po celej   Európe šušká, že škrty pomaly končia a naopak, aby sme rástli, treba začať viac míňať, napríklad prostredníctvom nového Marshallovho plánu.

Je tu však jeden problém. V Európe ku žiadnym výrazným škrtom neprišlo. Pozrite si nasledujúce grafy verejných výdavkov v európskych štátoch, ktoré vo svojich článkoch zverejnil Mercatus Centre a náš nedávny hosť, ekonóm z Cato Institute Dan Mitchell.

Verejné výdavky krajín

Verejné výdavky krajín podľa parity kúpnej sily

Verejné výdavky krajín upravené o infláciu

Verejné výdavky vo Francúzku a Británii

Verejné výdavky pobaltských štátov

Vidíte správne. Jediné, k čomu v najväčších krajinách Európy  na strane výdavkov prišlo, bolo spomalenie ich tempa rastu. Vládne výdaje vo väčšine štátov rástli napriek kríze, a fiškálna konsolidácia spočíva prevažne vo zvyšovaní príjmov cez vyššie dane.

Výnimkou sú pobaltské štáty, ktoré po rokoch rapídneho rastu verejných výdavkov od roku 2008 predviedli (v európskom chápaní) drastické škrty vo výdavkoch. Tie sa v prvej chvíli premietli do vysokej nezamestnanosti a dvojciferných prepadov HDP, no tento pád bol krátky a dnes tam rastie HDP aj zamestnanosť. Estónsko malo dokonca v rokoch 2010 a 2011 rozpočtové prebytky.

“Nový prístup” Hollanda a ďalších politikov teda nebude vôbec nový. Práve naopak, bude to len zintenzívnenie toho, čo v Európe robíme posledné štyri roky.

Či preferujeme rýchly, ale krátky pád s následným rastom, alebo naopak dlhodobú stagnáciu, je otázka preferencii každého z nás.  Pomôcť v rozhodovaní môže tento graf:

HDP na osobu podľa parity kúpnej sily