Drahá elektrická vízia

Elektrické vozidlá majú budúcnosť. Tichý a vyrovnaný chod, možnosť presunúť emisie z výfukov do komínov elektrární, využitie nočného prúdu, jednoduchá rekuperácia energie. To všetko sú nezanedbateľné faktory, pre ktorú túto technológiu neradno odpisovať.

No ako sa vraví, dočkaj času, ako hus klasu. Každá technológia potrebuje roky až desaťročia testovania na rôznych trhoch rôznymi spotrebiteľmi, aby sa ukázalo, či predstavuje budúcnosť, alebo zapadne prachom ako historická raritka. Nanútenie, alebo naopak zakázanie určitej technológie môže mať nepríjemné a drahé následky. Priskoré dotlačenie na masový trh môže dokonca dosiahnuť pravý opak zamýšľaného – sklamaný spotrebiteľ sa odvráti a na technológiu zanevrie.

Podpora elektromobilov mala byť jedným z pilierov administratívy prezidenta Obamu. Rozvoj zelených technológii, tvorba nových pracovných miest v pridusenom automobilovom priemysle, zníženie závislosti na rope a samozrejme zníženie emisií – k tomu všetkému mali prispieť elektromobily. Plánom bolo do roku 2015 dostať na cesty milión elektromobilov, čo je asi 0,3% osobných áut v USA. Výrobcovia dostali na vývoj elektromobilov granty v hodnote asi 5 miliárd dolárov a spotrebitelia dostávajú daňové úľavy na nákup elektromobilov až do výšky 7500 dolárov.

Výsledok? V USA sa za dva roky predalo 70 000 elektrických a do siete pripojiteľných hybridných vozidiel. Elektrický Nissan LEAF, najpredávanejšie elektrické vozidlo na svete, dosiahol aj vďaka štátnej pôžičke 1,4 miliardy dolárov,  za viac ako dva roky celosvetový predaj 50 000 kusov. Pre porovnanie, vo svete sa ročne predá 50-60 miliónov automobilov.

Symbolickú PR ranu z milosti dostali elektrické automobily pre týždňom. Autu Tesla model S v cene viac ako 100 000 dolárov „skapalo“ počas testovacej jazdy, pretože sa mu vyprázdnili batérie. Výrobca kontroval vodičovou nešetrnou jazdou a dobrými výsledkami v iných testoch, ale mediálna škoda sa už stala. Jazda, resp. článok v NYT podtrhol všetky základné problémy elektrických áut – sú veľmi drahé, veľmi ťažké, majú malý dojazd a dlho sa nabíjajú, čím sa stávajú na jazdu do Chorvátska či ku strakej do Humenného prakticky nepoužiteľné.

Stranou netreba nechávať samotnú myšlienku nižšej environmentálnej záťaže, ktorá je hlavným oficiálnym dôvodom podpory elektrických automobilov. V roku 2011 bolo hlavným zdrojom elektrickej energie v USA uhlie (42%) a po ňom zemný plyn (25%), v Európe sa fosílne palivá starali o 55% tvorby elektrickej energie. V prípade, že by prišlo k masívnemu nahradeniu spaľovacích motorov elektrickými, obrovská (doprava spotrebováva 30% energie v EÚ, pričom väčšina pochádza z fosílnych zdrojov) potreba  dodatočnej elektrickej energie by sa len ťažko dobiehala neefektívnymi solárnymi či veternými elektrárňami, ani jadrovými, ktorých výstavba trvá dekády.  Elektrický motor je o niečo efektívnejší, ako spaľovací, napriek tomu hlavný environmentálny prínos spočíva v presune znečistenia z centier veľkých miest do okolia elektrární. S trochou fantázie sú elektrické autá sú vlastne vozidlá s uholnými, jadrovými, či plynovými elektrickými generátormi, ktoré sú umiestnené oddelene od samotného vozidla. Náročná výroba batérii, ktoré majú navyše pomerne krátku životnosť, predstavuje takisto rozsiahlu environmentálnu záťaž.

Brusel za nás na elektrické autá vsadil 5 miliárd eur, ďalšie 4 miliardy sú k dispozícii vo forme úverov cez Európsku investičnú banku.

Pomôžu elektrické autá aspoň vytvoriť pracovné miesta? Sotva. Príkladom môže byť Španielsko, kde sa ešte predchádzajúca vláda rozhodla staviť na „zelené“ pracovné miesta a bolo jedným zo vzorov pre Obamovu stratégiu. Avšak podľa štúdie z roku 2009 každé jedno pracovné miesto v „zelenom“ sektore stálo na daniach 570 000 eur a vytvorením štyroch „zelených“ pracovných miest, deväť iných pracovných miest v ostatných sektoroch zaniklo.

Španielsko zbiera ovocie svojich chybných krokov dodnes. Uvidíme, či Brusel a Washington zopakujú rovnakú chybu, len v oveľa väčšom meradle.