Daňový raj v Bruseli

Keď sa nedávno pri vzniku problémov na Cypre začali ozývať kritické hlasy z EÚ týkajúce nízkych daní v tejto krajine, väčšina médií a aj obyvateľstva bola na strane politikov ako je Jose Manuel Barroso, Angela Merkel...

Početné výhrady politikov nielen voči Cypru, ale aj voči iným krajinám, ktoré sú zaujímavými destináciami pre sídlo firiem, nás podnietili pozrieť sa priamo tam, odkiaľ tieto výkriky zaznievajú, teda priamo do Bruselu.

Európske inštitúcie v prevažnej miere práve v Bruseli zamestnávajú približne 30 000 úradníkov. Základný mesačný plat takéhoto úradníka sa pohybuje od približne 2 300 eur pri nástupe až po 18 000 eur v prípade vysokých výkonných funkcií. Tieto platy však nepodliehajú miestnej (napr. belgickej ) dani z príjmu, ale špeciálnej dani tzv. Community tax, ktorú odvádzajú zamestnanci do spoločného rozpočtu EÚ. Táto európska daň z príjmu je progresívna a pohybuje sa od 0 % pri nízkych príjmoch až po 45 % pri príjmoch nad 6 938 eur mesačne.

Kúzlo zdaňovania príjmov euroúradníkov však nie je v nastavení jednotlivých daňových pásiem. Oveľa zaujímavejším aspektom je fakt, že zamestnanci EÚ dostávajú okrem základného platu množstvo príplatkov, ktoré zdaneniu vôbec nepodliehajú. Jedná sa napr. o príspevok na domácnosť, ktorého mesačná výška sa skladá zo základu 170,52 eur a 2 % zo základného mesačného platu. Ďalej príspevok na každé dieťa v rodine, ktoré nedosiahlo vek 18 rokov, je vo výške 372,61 eur a taktiež príspevok na jeho vzdelávanie vo výške 252,81 eur mesačne. Najväčším príplatkom je však tzv. „expat“ príplatok, ktorý je určený zamestnancom, ktorí prišli pracovať do európskych inštitúcií zo svojej rodnej krajiny. Tento príspevok je vo výške 16 % základného platu, minimálne však vo výške 505,39 eur mesačne.

Aby naši euroúradníci neboli zaskočení v živote určitými zlomovými momentmi, hradíme im zo spoločného európskeho rozpočtu ešte mnohé ďalšie príspevky ako sú príspevok pri presťahovaní, príspevok na dopravu, alebo hradenie dopravných nákladov jeho rodiny na zahraničnej pracovnej ceste. Tieto príplatky je potrebné teda prirátať k základnému hrubému platu. Daň, zdravotné a penzijné odvody sa však vypočítavajú a odvádzajú iba zo základného hrubého platu. Úradníci platia ešte špeciálnu daň tzv. special levy vo výške 5,5 %, ktorej pokračovanie je momentálne otázne. Táto daň sa nevypočítava zo základného hrubého platu, ale sa platí až po zaplatení dane. Po odčítaní dane a odvodov sa vypočíta táto špeciálna daň, ktorá tiež putuje do rozpočtu EÚ a po jej zaplatení zostane zamestnancovi EÚ čistý príjem. Aj keď sa zdajú najmä penzijné odvody dosť vysoké, netreba zabúdať na to, že zamestnanci EÚ dostávajú napokon kráľovské dôchodky, ktorých priemerná výška bola v minulom roku 4 200 eur (70% predchádzajúcej mzdy).

Podľa vyjadrení predstaviteľov únie je priemerný hrubý plat zamestnancov európskych inštitúcií na úrovni 60 000 eur ročne, iné zdroje hovoria o priemernej mzde takmer 80 000 eur ročne, s príplatkami cez 90 000 eur. Ak zoberieme do úvahy zamestnanca s jedným dieťaťom navštevujúcim základnú alebo strednú školu a ktorý poberá priemerný plat  v konzervatívnej  výške 5000 eur, musíme prirátať k jeho základnému platu aj príplatky. Môže si totiž uplatniť príspevok na domácnosť  270,52 eur, príspevok na dieťa a na jeho vzdelávanie vo výške spolu 625,42 eur a nakoniec si uplatní tzv. expat príplatok vo výške 505,39 eur. Jeho plat teda dosiahne výšku 6 401,33 eur, zdanených však bude len 5 000 eur a to rôznou daňovou sadzbou od 0 po 25 %.

Pri danom mesačnom príjme zaplatí daný zamestnanec naspäť do rozpočtu EÚ daň vo výške 653,70 eur. Špeciálnu 5,5 % daň zaplatí zo sumy 3 676,30 eur a bude vo výške 202,20 eur. Spolu teda zaplatí tento euroúradník na daniach do rozpočtu EÚ 855,90 eur. Priemerná daňová sadzba pri hrubom mesačnom príjme 6 401,33 eur (vrátane príplatkov) dosiahne výšku 13,37 %. Táto nízka sadzba je hlavne výsledkom toho, že až 23,6 % daného príjmu (v tomto prípade 1 511,17 eur mesačne) podlieha nulovej daňovej sadzbe. Na daniach z príjmu do rozpočtu EÚ odvedie tento zamestnanec iba 10 270,80 eur, kým jeho hrubý ročný plat spolu s príplatkami je 76 815,96 eur.

Ak by euroúradník z Bruselu zdanil svoj hrubý mesačný príjem vo výške 6 401,33 eur na Slovensku, zaplatil by po uplatnení daňového bonusu na daniach mesačne 1 275,63 eur, čo je 1,5 násobne viac ako zaplatí do rozpočtu EÚ. Priemerná daňová sadzba by tak pri hrubom mesačnom príjme 6 401,33 eur spolu s mesačným prídavkom na dieťa 23,10 eur dosiahla výšku 19,85 %.

Pre zaujímavosť, ak by sa bruselskí úradníci riadili belgickými daňovými zákonmi, ich plat by podliehal podobne progresívnemu zdaneniu v rozmedzí od 25 do 50 %.