Spotrebné dane robia chudobných chudobnejšími

Najchudobnejších dvadsať percent domácností v Británii utratí v priemere 1 286 £ (~1 515 €) ročne na ‘dane z hriechu’, ktorými sú najmä dane zo stávkovania, dialničná daň, letištná daň, tzv. ‘zelené dane’, a spotrebné dane z tabaku, liehu a pohonných látok. K tomu všetkému navyše minú 1 165 £ (~1 372.5 €) na DPH. Tieto čísla však ešte nezahŕňajú ceny samotných tovarov, iba daň. Sú to značné sumy peňazí pre ľudí žijúcich z minimálnej mzdy. Pre tých v spodnom kvintile (v spodnej pätine príjmov, pozn. prekladateľa), predstavuje 1 286 £ utratených na ‘daniach z hriechu’ 11.4% ich disponibilného príjmu domácnosti. Na každú ôsmu libru, čo najchudobnejší Briti vynaložia, jedna libra im je vzatá na daniach z hriechu. Dokonca aj cirkev na vrchole svojej moci vyžadovala iba desiatok jednej libry od svojich kajúcnych hriešnikov.

Ak sa poohliadneme po jednotlivcoch, skôr ako po chudobných ako skupine, údaje hovoria ešte jasnejšou rečou. Veď i konzervatívne odhady ukazujú, že priemerný nízkopríjmový fajčiar, motorista a požívateľ alkoholu utratí 12.6%, 8.2% a 2.5% zo svojich príjmov na dane z hriechu vzťahujúce sa na tabak, pohonné látky a alkohol v tomto poradí. Opäť si pripomeňme, že tieto cifry ešte nezahŕňajú cenu samotného tovaru, ani jeho DPH (hoci DPH z dane je zarátaná). Iste, že nie všetci chudobní ľudia pijú, fajčia a používajú motorové vozidlo. Napokon by bolo vskutku ťažké si predstaviť veľa ľudí žijúcich z nízkych miezd schopných si dovoliť byť fajčiarmi, konzumentami alkoholu a motoristami, ale veľké množstvo ľudí sa venuje aspoň jednej z týchto činností a sú tvrdo penalizovaní britskými daňami  z pôžitkárstva.

Neúmerne nespravodlivý dopad spotrebných daní na nízkopríjmové skupiny sa kĺbi s prekvapujúcim stupňom nezáujmu tých, ktorí zvyčajne hovoria v prospech chudobných. Niektorí by zašli ešte ďalej a uviedli zjavne regresívne opatrenia, akými sú minimálna jednotková cena, dane z obezity, či z perlivých sladených nápojov. Zdá sa, že ‚verejné zdravie‘ a environmentalistická agenda tromfnú tradičné obavy o chudobe a nerovnosti.

Po mnoho rokov sa opatrenia proti chudobe v Spojenom kráľovstve zakladali na neefektívnych, byrokratických a zložitých komplexoch rôznych dávok a daňových kreditov. Tento systém viedol k deštruktívne nákladnému sociálnemu štátu, ktorý sa kúsok po kúsku stal čoraz viac hradeným z nepriamych daní a daní z hriechu. Takéto nepriame dane sú neproporčne uhrádzané z príjmov chudobných. V roku 1977, najchudobnejší kvintil utratil 22 percent svojho disponibilného príjmu domácnosti na nepriame dane. Dnes sa toto číslo pohybuje na úrovni 30 percent. V porovnaní s tým, najbohatší kvintil zaznamenal zníženie proporcie príjmu utrateného za nepriame dane z 20 na 15 percent. Rastúce nepriame a pôžitkárske dane umelo nafúkli životné náklady nízkopríjmovým pracujúcim a tým, ktorí žijú z dávok, udrapli nezanedbateľné sumy peňazí. Pre mnohých zo spodnej polovice príjmového rozdelenia toto predstavuje ekvivalent „jednou rukou dáva a druhou berie“.

V novej správe Inštitútu ekonomických záležitostí (Institute of Economic Affairs/IEA, londýnsky think-tank, pozn. prekladateľa) Agresívne regresívny, navrhujeme škrty v spotrebných daniach z liehu, tabaku a pohonných hmôt o polovicu, zrušenie zelených dotácií v energetike a zníženie DPH na 15 percent, ako dôležitého kroku smerom k zníženiu životných nákladov, ktorý by mal najväčší dopad na chudobných. V tejto zníženej sadzbe, ‘dane z hriechu’ by stále pohodlne presiahli náklady vyplývajúce z externalít a infraštruktúry, ktoré sú s týmito typmi tovarov spojené.

Nie je to taký radikálny návrh, ako by sa mohlo zdať. V zásade žiadna iná krajina v EÚ nemá také vysoké dane na lieh, tabak a palivo. Zníženie sadzby za tabak na polovicu by ju priblížilo priemeru EÚ a zníženie DPH na 15 percent by ju posunulo bližšie k úrovni, ktorá bola normou medzi rokmi 1979 a 1991. Redukcia sadzby dane z pohonných hmôt na polovicu by zlacnela benzín viac, ako je tomu vo väčšine EÚ krajín, ale stále menej, ako je tomu v Spojených štátoch a bola by to cena podobná tej z pred desiatich rokov v Británii (očistené o infláciu).

Takmer všetky krajiny EÚ majú nižšiu spotrebnú daň z liehu ako Británia. Z toho väčšina, vrátane Španielska, Talianska a Nemecka neúčtujú žiadnu sadzbu na víno a drvivá väčšina má takú pivnú sadzbu, ktorá je menej než polovičná oproti súčasnej výške v Británii (s výnimkou jedine Írska, Švédska a Fínska). Vskutku, väčšina krajín EÚ uvaľuje sadzbu z piva na úrovni menej ako dvadsať percent zo súčasnej britskej úrovne.

Daňové sadzby, ktoré navrhujeme, nie sú ničím nezvyčajným podľa medzinárodných a historických štandardov. Naopak, anomáliou je práve súčasné kárne a regresívne nepriame zdaňovanie.

Článok bol publikovaný 14.10.2013 na Institue of Economic Affairs.

Pre INESS preložil Andrej Arpáš.