Novodobí čarodejníci

Je fascinujúce sledovať, ako s krízou narástol vplyv štátnych centrálnych bánk. Zopár ľudí, ktorí ich ovládajú, sú v pozícii novodobých čarodejníkov s obrovskou mocou manipulovať celou spoločnosťou. 

Nebude náhoda, že najdrahšie osobné auto vo verejnom sektore za poslednej vlády  obstarala práve Národná banka Slovenska (podľa Transparency International). V čase, keď sa živnostníci a dohodári vyššími daňami skladali na konsolidáciu slovenských verejných financií, si funkcionár v NBS kúpil Mercedes za neuveriteľných 89 tisíc eur, čo je 9 rokov priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku. Raz darmo, človek, ktorý v novodobej plánovacej rade Európskej centrálnej banky za Slovensko spolurozhoduje o finančnom osudoch stoviek miliónov európskych sporiteľov a defaultoch členských štátov, si „zaslúži“ svoj luxus.

Príchod doby centrálnych bankárov naznačila už bradatá tvár vtedajšieho šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho na titulke časopisu Time v roku 2009. Ten ho označil za najvýznamnejšiu osobnosť sveta. Zásadný vplyv štátnych monopolov na produkciu peňazí sa vo vyspelom svete neznížil ani 5 rokov po ohlásenom konci krízy. Svojimi krokmi priamo ovplyvňujú ceny nehnuteľností či iných aktív a zisky finančného sektora .  Centrálne banky, ktoré môžu vytváraním nových peňazí kupovať čas pre politikov, ovplyvňujú ochotu robiť prospešné ekonomické reformy. To, kde sa skrýva ozajstná moc, maskovalo divadlo v európskych parlamentoch ohľadom schvaľovania plejády eurovalov, ktoré v jednom dejstve vyvrcholilo tragikomickým pádom slovenskej vlády.  Nie eurovaly , ale bilión nových eur vytvorených ECB pre komerčné banky a najmä neskorší sľub šéfa ECB vytlačiť akékoľvek množstvo nových peňazí na záchranu krajín udržali euro v hre. Odvtedy je na trhoch pokoj. Problémom však je, že aj na ministerstvách. Spacifikované trhy netlačia na politikov a tí si ako študent s presunutým termínom štátnic užívajú voľný čas napriek tomu, že ani zďaleka nemajú spravené domáce úlohy a dlhy rastú na historické maximá. Nielen na Slovensku. V zachraňovanom Portugalsku ústavný súd zrušil časť opatrení zameraných na zníženie platov štátnych zamestnancov. To narušilo plán portugalskej konsolidácie verejných financií, na čo Brusel odpovedal zmrazením výplaty tranže pomoci, ktorú Portugalsko dostáva od roku 2011. Keďže si krajina vďaka bianko zmenke ECB môže požičať napriek dlhu 130 % HDP za extrémne nízke úroky, portugalská vláda si povedala, že žiadne nové úpravy rozpočtu robiť nebude, a že sa poslednej tranže vzdáva. Kto by robil politicky riskantné reformy v čase, keď si krajina vďaka ECB môže požičať za pár percent.

Štáty a ich centrálne banky nemanipulujú iba dlhopisové trhy. Podľa nedávneho prieskumu verejné inštitúcie po celom svete nakúpili za minulý rok akcie spolu za 1 bilión dolárov.  Podnikatelia, investori a spotrebitelia tak dnes pôsobia v ekonomike plnej falošných cenových signálov. Nikto netuší, kde by boli ceny akcií, úroky na dlhoch a ceny nehnuteľností v prípade, že by centrálni bankári prestali s karikatúrou kapitalizmu a odišli na dovolenku. Ekonomika je dnes ako žonglér, ktorého nútia žonglovať so silnými dioptriami. Síce dobre vie, že vidí skreslene, no či sa mu podarí korigovať všetky chyby, ktoré okuliare vyvolávajú, si istí byť nemôžeme. Uvidíme ako a kedy to dopadne.

.týždeň, 21.6.2014