Reforma školstva porušila základné pravidlo

To, že na Slovensku prebieha obsahová reforma školstva, nie je dôvod na prázdniny. Kvalitné vzdelávanie je ešte v nedohľadne a samotná reforma bude čeliť mnohým problémom.

A teraz nemyslím len technicko-praktické problémy implementácie reformy. Teda ako pretaviť filozofiu z hrubých dokumentov na ministerstve do praktického výsledku v podobe kvalitného vyučovania na základnej škole v Poltári.

Myslím tým aj správnosť samotnej filozofie. Vedy o vzdelávaní zďaleka nekonvergovali k jednej konečnej pravde. Naopak. Vedci v pedagogike, didaktike, či neurovedách majú fundamentálne rozdielne názory na to, ako vyzerá a čo obsahuje správne vzdelávanie.

Na Slovensku sa na ministerstvo a do ďalších dôležitých inštitúcií dostali ľudia, ktorí propagujú a veria v jednu vetvu pedagogického výskumu s názvom konštruktivizmus. Spoznáte ho podľa dobre známej pesničky o potrebe vzdelávania zameraného na dieťa vo forme objavovania, skúmania, projektového učenia a tak ďalej.

Táto filozofia vzdelávania má silných stúpencov na Slovensku aj medzi väčšinou vzdelávacích lídrov a odborníkov (aj keď nie medzi učiteľmi). A tak pri diskutovaní obsahu reformy sa vzniesol relatívne malý odborný odpor. Minimálne v médiách to však vyzerá, že podľa odborníkov ideme správnym smerom. A ak boli nejaké výtky, tak skôr k nedostatočnému aplikovaniu konštruktivizmu. Dalo sa ísť ešte ďalej.

Konštruktivizmus však vo svete vedy a verejnej politiky nemá na ružiach ustlané. V štúdiách je pravidelne vystavovaný silnej kritike a vo verejnej politike má množstvo príkladov zlyhania.

Naopak silnie názor, ktorý poukazuje na dôležitosť explicitného učenia sa cez priame inštrukcie a rovnako vzdelávania založeného na „kurikule s bohatými vedomosťami“ (knowledge-rich curriculum) – vrátane toho nenávideného učenia sa faktov. Dôkazy lepších výsledkov priamych inštrukcií prichádzajú z rôznych strán. Od experimentov v triedach, cez celoškolské experimenty až po medzinárodné porovnania a meta-štúdie. Rovnako bola nedávno publikovaná veľká experimentálna štúdia potvrdzujúca dlhodobé a výrazne pozitívne dopady kurikula založeného na bohatých vedomostiach. Mimochodom, realizovali ho na autonómnych školách, ktorých vznik by výrazne pomohol aj slovenskému školstvu.

Ja ako ekonóm sa určite nechcem púšťať do otvárania pedagogických diskusií o (jedinej) správnej filozofii vzdelávania. Minimálne chcem ale upozorniť na pomerne jedným smerom vychýlený pohľad vzdelávacej elity na Slovensku. Ono je to asi aj trocha pochopiteľné. Naše školstvo bolo dlhé roky poznačené tradicionalistickým socialistickým vzdelávaním. Po jeho rozpade boli ľudia hladní po nových, moderných prístupoch, ktoré boli úplnom protiklade voči dovtedajšej filozofii. To konštruktivizmus spĺňa do bodky. A zároveň existuje taktiež množstvo štúdií a výskumu, ktorý podporuje jeho videnie sveta spoza katedry.

Ako ekonóm však chcem upozorniť na problém, keď sa nadšenie spojí s možnosťou centrálne a plošne definovať školstvo pre stovky tisícov žiakov po celom Slovensku. Ľahko sa potom môže stať, že všetci budú nútení budovať niečo, čo sa ukáže ako nefunkčné. A doplatia na to tí najzraniteľnejší – naše deti. 

Základné pravidlo investovania znie: diverzifikuj. A to by malo platiť aj pre školstvo. Nemali by sme vsadiť všetko na jednu kartu. A to predovšetkým v situácii, keď ani zďaleka neexistuje vo vede konsenzus, ktorá bude tromfom.

Potrebujeme krotiť reformné nadšenie zapálených odborníkov. A radšej im vytvoriť priestor a možnosti, aby sa mohli realizovať v praxi, a na konkrétnych príkladoch preukázať, že ich prístup je prínosnejší  Napríklad formou už vyššie spomínaných autonómnych škôl.

Denník N, 4.8.2023