INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Pre čie dobro treba zvyšovať dane z cigariet? Nie je to pre dobro samotných fajčiarov ani pre dobro daňových poplatníkov a ani pre dobro chudobnejších obyvateľov.

 Mysleli ste si, že je mŕtva. Ale nie, vracia sa zo záhrobia, aby vás strašila v spánku. Daň z nehnuteľností.

INESS sa pridáva k stanovisku litovského inštitútu Lithuanian Free Market Institute k snahe EÚ zaviesť Spoločný konsolidovaný základ dane pre právnické osoby. 

V roku 2014 španielska vláda po tlaku časti vydavateľstiev zaviedla daň na „zobrazenia cudzieho obsahu vo vyhľadávaní“- Ako ilustruje obrázok nižšie, ide o úryvok textu z novín či časopisov, ktorý sa zobrazí v spravodajskej sekcií vyhľadávačov (alebo v tomto prípade skôr agregátorov). Hoci je daň univerzálna, vďaka dominancii služby Google News sa tejto dani začalo hovoriť „daň z Google“.

V dnešnom globalizovanom svete je výška a štruktúra daní jeden z kľúčových faktorov pri rozhodovaní sa investorov, kam presunú svoj kapitál. Vo svete nájdeme krajiny, ktoré pochopili význam daňového systému pre konkurencieschopnosť krajiny; ale rovnako nájdeme aj horšie príklady, kde daňový systém nereaguje na nové výzvy.

Vo Švajčiarsku musia žiť mimozemšťania, alebo aspoň elfovia! Presne to vás napadne, ak ste si utvorili obrázok o európskej spoločnosti čítaním internetových diskusií. Kým vo zvyšku Európy sa to hemží diskusiami o nových daniach, prerozdeľovaní a nerovnosti, vo Švajčiarsku voliči hodili do koša niekoľko „progresívnych“ iniciatív.

Živnostníci sú zdrojom len relatívne malej časti príjmov štátneho rozpočtu (napríklad tvoria len 6% vybratej DPFO) a akékoľvek zvýšenia sú len kozmetickými úpravami dvojmiliardového deficitu, ktoré sú naviac bleskovo vymazané jedným či dvoma udelenými stimulmi, či inými výdavkami.

Napriek úprimnej snahe vlády, ministerstva financií  a ich analytických jednotiek vybrať od daňovníkov spravodlivý podiel daní na financovanie dôležitých vládnych zámerov, štátna pokladnica je zdanlivo bezodná.

Trhové prostredie predaja palív na Slovensku zhodnotilo IFP takto: „Jedným z dôvodov vyšších cien palív bez dane by mohla byť menej rozvinutá sieť čerpacích staníc, ktorých je na Slovensku v porovnaní s ČR približne trikrát menej. Ak sa však zohľadní aj nižší stupeň motorizácie na Slovensku, tento rozdiel sa stráca (Graf 3).“

Téme elektromobilov a elektromobility sme sa už venovali, napríklad tu, alebo tu. Naša kritika sa zameriavala na násilné zavádzanie vybranej technológie do spoločnosti, pričom jej výhody zďaleka nie sú také zjavné, ako sa prezentujú (čo je jasné už z pohľadu úspešnosti týchto áut u zákazníkov bez dotácií).