Ako ďalej II. pilier?

Otázka, čo s druhým pilierom, je podobná otázke, či bol dobrý a správny prechod na trhový mechanizmus, keďže sa nevydarila poriadne privatizácia, mnohí sa bezdôvodne obohatili, resp. niektoré sektory neprodukujú výstupy porovnateľné s vyspelými krajinami. Trhový mechanizmus so všetkými nedostatkami je stále lepším variantom, ako akákoľvek iná alternatíva centrálneho plánovania. Aj druhý pilier, aj keď negeneruje ideálne výsledky, je pre občanov dôležitá alternatíva, keďže priebežný systém je permanentne vystavený politickému riziku. Druhý pilier predstavuje rozloženie rizika občana nielen z pohľadu zhodnotenia v starnúcej krajine, ale aj pred populistickými návrhmi politikov v prvom pilieri. Súkromné vlastníctvo úspor bolo doteraz fungujúcou garanciou prežitia druhého piliera. Hoci uplynulé vlády zabránili primeranému zhodnocovaniu úspor, ani ony si nedovolili siahnuť na tieto úspory.

Nižšie zhodnotenie úspor je však svojou váhou veľmi malé v porovnaní s tým, ako súčasná vláda "pokazila" prvý pilier sporiteľom aj ostatným poistencom.

Druhý pilier, a to nielen na Slovensku, momentálne najviac ohrozujú politiky centrálnych bánk. Demonštrácie v Holandsku, krajine s najdlhšou históriou kapitálového sporenia, sú dôkazom zlej situácie. Centrálne banky reagujú na priania politikov a v snahe stimulovať ekonomiky, fiškálne dotovať vlády a zdanlivo zlepšovať zdravie bánk stlačili úroky na nulu. Na to doplácajú všetci sporitelia, ktorí majú záujem buď o výplatu anuity, alebo o bezpečné uloženie úspor. Sporitelia tak platia daň zo sporenia proti svojej vôli a bez schválenia parlamentom.

Podľa nás by mal byť povinný vstup do II. piliera s možnosťou vystúpenia. Výška sadzby by mala pomaly vystúpať na 6%. Výška odvodov do druhého piliera by mala byť limitovaná na vymeriavací základ vo výške 3. násobku priemernej mzdy, tak ako to bolo pri spustení. To, že z dôvodu deficitu prvého piliera a rozpočtu vláda zdvihla stropy odvodov na sedemnásobok priemernej mzdy neznamená, že by sporitelia mali odvádzať tak vysoké sumy do druhého piliera. Sporitelia s vyšším príjmom by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či zvyšok príjmu vložia do druhého piliera alebo ho využijú, prípadne investujú podľa vlastných predstáv. Diskutovať sa dá o tom, či by štát mal novým sporiteľom prednastaviť investičné portfólio / podiel akcií vo fondoch. Ak bude mať zároveň sporiteľ možnosť voľby, bola by takáto miera nudgingu akceptovateľná. Vláda by však mala otvorene a skutočne podporiť vznik oranžovej obálky, lebo v prípade sporenia a investovania je nedostatok informácií citeľným problémom. Nová vláda by mala podporiť diskusiu o druhom pilieri a ideálne informačnou kampaňou podporiť sporiteľov pri presúvaní úspor.

Výška poplatkov by mala byť regulovaná predovšetkým konkurenciou. To znamená, že vláda by mala odstrániť nadmernú byrokratickú a regulačnú záťaž a garantovať novým aj starým poskytovateľom sporenia stabilitu a predvídateľnosť podmienok. Otvoriť by sa mala diskusia na tému, ako dostať viac konkurencie na Slovensko a ako umožniť sporiteľom využívať zahraničné možnosti zhodnocovania úspor.

Zavádzanie štátneho fondu na zhodnocovanie úspor sporiteľov by bolo spojené s neakceptovateľnými investičnými aj politickými rizikami. Netreba zabúdať, že sporitelia nemajú zástupcu, ktorý by hájil ich práva v legislatívnom procese, správcovia (DSS) ich úspor nie sú ideálnym možným ochrancom, ale aspoň nejakým.

Radovan Ďurana odpovedal za INESS na otázku denníkaE v paneli expertov:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas ho nechať nezmenený, alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?